Ireo tsy mpino

41. coopsal ( 06/11/2008 13:58)
(André ...)rabilabila:
"Avez-vous besoin de croire en Dieu pour penser que la sincérité vaut mieux que le mensonge, que la générosité vaut mieux que l'égoïsme, que le courage vaut mieux que la lâcheté, que la douceur et la compassion valent mieux que la violence et la cruauté, que l'amour vaut mieux que la haine?"

==> Non monsieur! Je connais beaucoup de non croyant qui savent que voler c'est mal! L'adultère c'est pas bien (les scientifiques sont aussi d'accord)...
Pour moi qui croit en la bible comme venant de DIEU, je suis tout à fait d'accord que l'origine de cette connaissance du mal/ bien, ne vient pas du tout de la connaissance de DIEU.
Au contraire, il est écrit que c'est à cause du doute sur la parole de DIEU que les premiers hommes, convaincu par le soidisant vérité de l'adversaire (signification du mot satan) ont mangé le fruit défendu! Et c'est seulement après cette désobéissance que ces deux et leurs descendants ont connu le bien et le mal ...
Bref, c'est après ne pas avoir cru en DIEU qu'on a connu le bien et le mal.

Ce qu'un honnête gens comme moi ne connaissait pas c'est que même si je sais que c'est mal de voler, je ne peux pas "ne pas voler"! (Tout au moins j'achète des choses volées et piratées, ce qui me rend complice de vol).
Bienpensant comme j'étais, je ne savais pas que ce n'était pas en sachant que l'adultère est mal que je pouvais ne pas en commettre, tout au moins dans mes pensées!
Que se passerait-il si le bien fervant chrétien (ou croyant) comme j'étais se présenterait devant le tribunal de DIEU, qu'on ouvrirait deux livres dont l'un garde toutes mes bonnes oeuvres, et l'autre contient tous mes mauvais actes et pensées? Des centaines de messieurs (dont certains de bons amis ou même de la famille) sauraient que j'ai fait l'amour avec leurs femmes dans mes pensées? Malgré tout ce que pourrait contenir le premier livre, j'aurais tellement honte que je n'oserais regarder personne en face pour toute l'éternité.

L'évangile me révèle plutôt deux choses :
1- Je ne peux pas faire le bien et je ne peux pas ne pas faire le mal!
2- DIEU a fait porter à un certain Jesus toutes les hontes et punitions que j'aurais dû porter, pour qu'au jour où on ouvrirait les livres, je n'ais plus honte!
La repentence c'est la reconnaissance de 1,
et le pardon du péché c'est la foi en 2.


Maintenant, pour croire ou non à cette évangile, il me faut une preuve!
Pour moi personnellement, la preuve est la résurrection de Jesus! Qui m'a parlé la nuit où j'étais desespéré de toute ma vie.
Et s'Il m'a parlé, IL peut parler à vous afin que vous ayez vous aussi la preuve de véracité de l'évangile!
Et en réalité Il veut parler à chacun (Si ce n'est qu'IL est déjà en train de parler à cahcun! Mais que peut-IL si on ne veut pas l'entendre?)
42. rabilabila ( 06/11/2008 14:35)
Indro atolotro anao ny valinteniko tamin'ilay fanontaniana izay efa napetraka teto efa ho herintaona izao: "Avy aiza ny ratsy ?"

Valinteniko teto @ serasera ny 22/11/2007

Ny fahalalàna ny ratsy dia avy amin'ny experiences successives sy samihafa -n'ny vondron'olona isan-karazany nisy teto an-tany( tous les genres homo ) .Ary io fahalalàna io dia niampita de genérations en genérations ( fiavian'ny fomba na fady....isan-karazany ).


Efa hitan'ny olona hatramin'izay ny vokatry ny hetsika nataony ,ka nitondra alahelo ho azy , na nitondra fanafintohinana,na faharatràna ho an'ny hafa izay mpiara-belona aminy ( ny natiora rehetra ).
Ohatra : ny fahafantàrana ny zavatra azo hohanina sy ny tsy azo ( maro ireo mponina eto an-tany mbola afaka miaina any anaty ala noho io fahafantàrana io )


Vokatr'ireo expériences ireo koa ny "codes de moralité" ny olona hatramin'izay (na dia ho an'ny survie-ny fotsiny aza ) ,izay novàna taty aoriana ho lalàna mifehy ny fiaraha-monina ( fiandohan'ny fisian'ny chefs religieux ,conseil de sages ,......izay anisan'mpanara-maso ny fampiharana ireo lalàna ireo ).

Relatif anefa ilay atao hoe :ratsy .
Raha handray ohatra vitsivitsy dia:

- ny fangalarana ve ?
Fony mbola tsy nisy fananana mitokana (propriété privé),tahakan'izay nitranga talohan'ny nisian'ny fambolena sy fiompiana ( sociéte pêcheur-cueilleur-chasseur ) dia samy nioty ,nihaza ,nanjono arak'izay tiany==>tsy nisy sens ny fangalarana tamin'izany ( teto amintsika ohatra ny tain'omby aza tsy nisy nangalatra ,sy ilay "bushman" nieritreritra hoe niaza ondry nolazainao).

- ny fifandraisan'ny lahy sy vavy ?
Ho an'ny société judéo-chrétienne dia fahotana ny miray alohan'ny fanamasinana na ny miray ivelan'ny vady mariazy .
Maro anefa ireo civilisation sady tsy mametraka olana no tsy mihevitra fa ratsy ny manao an'izany satria ny fanànana taranaka no zava-dehibe ( hita sy nisy teto Madagasikara koa izany ).

- Ny ady isan-karazany ?
Ny niandohana sy ny tena fototry ny ady hatrany am-boalohany dia ny conquête territoriale ( ho an'ny sakafo ohatra tany aloha ).
Ho an'ny ireo razamben'ny olombelona dia tsy nisy naharatsy ny ady satria condition de survie sy developpement izany , taty aoriana vao niampy antony hafa ( conquêtes coloniales azahoana ressources vaovao , ampanjakàna ny fivavahana sy ny finoan'ny tena tahaka ny nataon'ny kristianina sy ny silamo eran-tany .........).

..................................................


Ny tiako lazaina izany dia hoe : Ny filazàna hoe ratsy dia miankina indrindra amin'ny societés nivoaran'ny olona na ny antokon'olona .Ny zavatra heverin'ny antokon'olona iray amin'ny faritra iray hoe ratsy dia tsy voatery ho valable any amin'ny hafa.

Ny "codes de moralité " nisy taty aoriana izay lasa lalàna (lasa voasazin'ny lalàna amin'ny tany sàsany ny fanavakavaham-bolon-koditra ,ny tsy fanajana ny zon'ny vehivavy ,ny ankizy .....)dia vokatry ny luttes-n'ireo olona voageja ,noandevoizina ,..........sy ny fisian'ny fifanarahana iraisam-pirenena izay nitombo niandàlana ( Tribunal pénal international concernant les crimes contre l'humanité : ny génocide-n'indiens tany USA ,na koa ireo Arméniens novonoin'ny Turcs.....dia tsy nisy fanasaziana ireo namono ).



43. rabilabila ( 06/11/2008 14:49)
PS: saika adinoko :
Inona kay no hidiran'ny siantifika amin'ny "vol" sy "adultère" ao anatin'ity fehezan-teny ity ?:

......."Je connais beaucoup de non croyant qui savent que voler c'est mal! L'adultère c'est pas bien (les scientifiques sont aussi d'accord).".....

Fa tsy azoko loatra ?
44. coopsal ( 06/11/2008 14:55)
fijo:
milaza ny gazety iray fa misy olona nivadika voay ... misy mino fa tsy misy izany.

==> Izaho mpametraka fanontaniana t@ kristiana sy mpivavaka ary mpitondra fivavahana mikasika ny finoana taloha (zah @ io kristiana araka ny anarana ary nafana fo ery ... saingy tsy nino). D tsaroako tezitra izy ireo rehefa anaovako fanoharana toy izao :
"Ianao ary ve izany mino fa izaho afaka manidina?". Na koa hoe
"Izaho izao afaka tsy mino ny fanjanahan-tany satria aho tsy nahita! Amiko d possible ho nisy namorona lainga tao"

Misy koa ary ity! Sorena aho sy ny fahalalako siansa rehefa nandre an'i bebenay niteny hoe "eny e, henoko fa izany no lazain'ny olona hoe ny tany no mihodidina @ masoandro, fa amiko ny masoandro no mipoitra sy milentika".

Na izany na tsy izany, samy tsy nananako porofo na ny histoire na ny baiboly, fa ny zavatra ambaran'ny histoire tonga dia inoako ho azy izany!

Indray mandeha izay, nisy namanay niresaka hoe "ianareo ve tsy mahatsapa hoe tena tian' Andriamanitra?".... TAmiko dia toa nanao style secte le ravevavy niteny ary nampisehoako tsara ny tsifinoako na d kristiana ihany aza aho. Hoy aho taminy : "Izaho manokana dia izao no antony ametrahako ny tenako ho mpino kristiana : Raha tsy mino aho kanefa marina ilay izy, dia very aho! Fa raha !mino aho kanefa tsy misy akory, dia ts d maty antoka aho satria efa karazandrazan'ny principe-ko ihany ireo ohabolana sy fahendrena ireo". Faly ery le akamako d niteny hoe "ary enao noheveriko fa tena oul mpino be! Ndao ndray ho any hiady hevitra".

Ary tena io tokoa no niainako. Ka ny finoana fa nisy olona nivadika voay na tsia tsy dia hitako mitondra mankaiza na hino aho na tsy hino! Toy izany koa ny masoandro milentika sy ny tany mihodinkodina. Fa raha ny resaka hoe
"Izay mino an'i Kristy dia manana ny fiainana, fa izay tsy mino an'i Kristy dia lasa any @ afobe!" dia hitako tsara dinihina ihany sao deeeee .... mba marina izany .


efa mba tao anatiko ihany ny hijery sao dia mba ny bouddhisme na ny islamisme na ny razana no finoana marina, na hafa koa e! Fa tsy dia niraika loatra aho ny hikatsaka. Nazoto kokoa t@ siansa sy ny fandrosoana aho.

Ankehitriny aho mino tokoa @izay fa "Kristy no tenin' Andriamanirta velona ... Ary @ alalany irery Andriamanitra no miresaka @ olona ankehitriny". Satria niresaka tamiko izy, ary inoako fa miresaka @ olona rehetra fa ny olona no tsy manongilana ny fony.

Izaho dia @ilay voasoratra tany @ Isaia hoe "fa izay tsy nitady Azy no nahita Azy!"
45. coopsal ( 06/11/2008 15:12)
......"Je connais beaucoup de non croyant qui savent que voler c'est mal! L'adultère c'est pas bien (les scientifiques sont aussi d'accord)."....

==> voalohany, tsy marina ve fa ny scientifiques koa (na ataoko hoe ny science) dia mahita ny faharatsian'ny halatra sy fijangajangana? Mahafantatra ny voka-dratsiny izy ary mitady vahaolana : fimailo, tsindrona, ... sns. Anti-vol, alarme,... sns!
Fa ny antony dia hilazako hoe : "tsy mila mino an' Andriamanitra akory ny olona vao afaka hahalala ny ratsy sy ny tsara".
Ny tohiny ... efa voasoratra eo ambony kanefa azoko hazavaina kokoa raha ilaina

Fa mba te hanontany an'i rabilabila aho, ny anao conviction nao personnelle: inona no ratsy? Tanisao na dia vitsivitsy monja aza (miteny ratsy, tsy mahalala fomba, mamono olona ... ?).
46. coopsal ( 06/11/2008 16:08)
Silamo, bouddhiste, hindou, kristiana, razana (malagasy), ...
==> Izaho mino, fa ireo rehetra ireo dia mitovy ihany @ lafiny hoe \"samy mino ny fisian\' Andriamanitra\".
Ny mampiavaka dia ny fanehoan\'ny finoana tsirairay izay fifandraisan\'ny Mpahary @izay nohariany.
Samy mino ny paradisa sy ny afobe ... fa tsy mitovy ny finoany ny @izay fomba hahatongavana @ paradisa. Kanefa na io aza dia misy zavatra iraisana :
Raha te ho any @ paradisa (izay fonenan\' Andriamanitra) ny olona, dia mila manana ny toetra takian\' Andriamanitra aminy. Ny baiboly no tena fantatro, fa izay sombintsombiny henoko ny @ finoan\'ny hafa dia ahitako fa tsy dia samy hafa @ireto fehezan-teny roa ao @ baiboly ireto izany fepetra takiana izany :
\"Tiava an\' Andriamanitra @ fonao rehetra, ny sainao rehetra, ny herinao rehetra, ny fanahinao rehetra\" izay concrètement mivoaka toy izao :
\"Tiava ny namanao tahaka ny tenanao\".

- Hoy ny ohabolana malagasy :
tsongoa fon-tena tsongoa fon\'olona. Hoy Kristy hoe \"izay tsy tianao atao @nao aza atao @ hafa\". Mitovy izany amiko.
- Hoy ny lalàm-pahamasinan\'ny brahman hoe : ny fahatezerana dia tena fahotana be! Hoy Kristy hoe \"raha misy tezitra @ rahalahiny dia mitovy @izay namono olona izy\"
- Bousshisme : Bouddha midika hoe \"illuminé\". Kristy nilaza hoe \"Izaho no fahazavan\'izao tontolo izao\".
- Silamo : manana tahaka ny Didy folon\'i Mosesy ny Silamo raha tsy diso aho (fa ts mbola arako tsara ilay izy hatreto).
Donc hoy aho hoe, @ireo finoana rehetra ireo dia samy manaiky fa Andriamanitra masina, ary mitaky fahamasinana tahaka izany ny ahazoan\'ny olona mankany @ paradisa. Izay tsy tonga any @ paradisa dia mankany @ afobe (= fijaliana tsy misy fitsaharana).

Ity zavatra iray ity no hitako mampiavaka ny finoana kristiana :
1- Tsy tratran\'ny olona izany fetra fahamasinana izany :
- Tsy misy gasy mahavita marina ny tsongoa fon-tena tsongoa fon\'olona. fa misy fetra ny fahazakany @ maha olona azy fa ny tena fiainany dia \"raha maty aho matesa rahavana\"
- Ilay olona brahman mifampiresaka amiko mikasika ny finoany dia miaiky ary hitako matetika fa tsy vitany ilay \"tsy tezitra\", na dia fantany aza fa fahotana be izany (araka ny finoany). Ilazana ny zavatra tonga lafatra sy toetra feno fahamasinana izy, fa izy tenany hatramin\'izao tsy nahatratra an\'ilay izy.
- Tafaresaka t@ lehilahy Silamo aho ... isanandro izy dia nilaza fa tena nandray tsara ny fitoriako! Fa kay izay ninoany t@ silamo ihany no ninoany! Ary rehefa mamomamo izy dia niaiky fa impossible ho an\'ny olona izany mamela heloka izany fa Andriamanitra irery no mahavela heloka! Izy mahafantatra fa tokony hamela heloka.
- Nisy lehilahy niara-nianatra t@nay hoe piandry taloha dia niova ho boudhiste! Nilaza izy fa nahatsapa hoe milamina ny fiainany! Manana fitondran-tena toa fahamasinana, tsy voarara aminy ny fifohana sigara ary dia mifoka izy, saingy ny voka-dratsin\'izay sigara fohany izay mety tsy dia mifanaraka @ fahazavan-tsain\'ny didy bouddhiste. Nikaoty anle sipa akamako izay izy, nefa razoky efa manambady d nipropose hoe ho any @ hotely! Inoako fa zavatra mifanohitra @ lalàny izany.
- Asiako tsipika kely fotsiny na tsy voalaza hatreny am-boalohany aza ny mikasika ny Lalàn\'i Mosesy (judaïsme). Tsy misy olona mahatandrina na dia iray akory aza @ireo. Raha tsy izany dia tsy ho nila nanao fanatitra noho ny ota ry zareo!
Bref : Tsy misy mahatratra ny fahamasinana izay takian\'ny lalàna inoany fa mendrika! Donc tsy misy anakiray tsy condamnable.

Mbola eo @ ilay mampiavaka ny finoana kristiana isika izao fa sao variana : Ny marina (araka ny baiboly), dia efa condamné ny olona rehetra, na ny mpangalatra gaigilahy, na ny zaza hendry saingy mangala-pihinana fotsiny! Na ny mpamono olona, na ny tsy tia na d mamono akoho aza kanefa tezitra @ rahalahiny! Na ny mpijangajanga na ny tsy mijangajanga fa mi-fantasme @ vevavy fotsiny!
Ary ny rehetra tsy an-kanavaka dia eo an-dalana hiatrika ny antsoina hoe \"fitsaran\' Andriamanitra\" : projection sur grand écran ny fiainan\'ny tsirairay, na izay notanterahiny, na izay nosaininy fotsiny, na izay noteneniny!

2- Vaovao mahafaly : hoy aho hoe \"pour un condamné à mort! il n\'y a pas de meilleurs nouvelle que la grâce (royale ou présidentielle)\". Ny gospel, dia ny filazana fa Andriamanitra, ilay mpanjakan\'ny mpanjaka, dia nanome famotsoran-keloka (la vraie grâce divine) ho an\'ny olona izay efa condamné pour l\'enfer jiaby.

Si pour un roi ou un président, la grâce se fait ainsi : il publie un édit, cacheté et/ ou signé par lui-même, confirmant que le grâcié (qui est un condamné) ne sera pas exécuté!
D tahaka izany, DIEU a manifesté sa grâce en signant avec le sang de Jesus la lettre spirituelle de grâce pour les spirituellement condamnés, et a cacheté par le Saint Esprit la lettre pour que quiconque l\'accepte (par la foi) ne soit pas exécuté! Izany no dikan\'ireto fehezan-teny nambaran\'i Kristy ireto :
\"Ny sitrapon\'ny Ray, dia mba hanana fiainana mandrakizay izay rehetra mijery ny Zanaka ka mino Azy\" [Jaona 6:40]
\"Izay mino ny Zanaka manana ny fiainana, fa izay tsy mino ny Zanaka dia tsy hahita fiainana fa ny fahatezeran\' Andriamanitra no mitoetra eo aminy\" [Jaona 3:36]

Eo @ hoe, marina izany sa diso?

Misy resaka be mandeha mikasika ny aretina isan-karazany : SIDA, POLYO, GRIPPE AVIAIRE, TAZOMOKA, ... Manana safidy aho hino na tsy hino! Fa na hino aho na tsy hino, raha misy tokoa ny SIDA, dia misy izy! NA hino aho na tsy hino, raha misy ny grippe aviaire dia misy izy ary mety mba ho tratra koa aho!
Tahaka izany, ny fahamarinan\'ny filazantsara dia tsy miankina @ finoako na ny tsy finoako! Rehefa marina izy dia marina, na hino aho na tsy hino! Toa izany koa raha diso!

Fahiny aho tsy nahazo antoka fa izao aho mino tanteraka! Ary ny antony, dia satria i Kristy ilay \"lumière du monde\" no henoko niteny! Ary inoako fa afaka hiteny (no sady efa miteny) @ ny olona. Fa ny fon\'ny olona no manana safidy na hi(hai)no na tsia.
47. ikaretsaka ( 06/11/2008 16:34)
izoa fotysiny io... aza adino ny teny niresahana tato rehefa mahita silamo sy jiosy sy hindous any am-paradisa nareo :wink:
48. rabilabila ( 06/11/2008 17:27)
Coopsal>>>


voalohany, tsy marina ve fa ny scientifiques koa (na ataoko hoe ny science) dia mahita ny faharatsian'ny halatra sy fijangajangana? Mahafantatra ny voka-dratsiny izy ary mitady vahaolana : fimailo, tsindrona, ... sns. Anti-vol, alarme,... sns!


Ny "siantifika" dia amin'ny maha-siantifika azy dia tsy manan-kolazaina amin'ny halatra sy ny fijangajangana sy izay fitondran-tenan-draolombelona.
Amin'ny maha-olona azy izy dia manana zo tanteraka hilaza ny heviny .

==> Nuance!!
Ny fitadiavana vahaolana dia ny hampirindra ny fiaraha-monina (raha resaka fangalarana ohatra ) , na koa ny tsy hiparitahan'ny aretina ( raha resaka fahasalamana indray )


Fa ny antony dia hilazako hoe : "tsy mila mino an' Andriamanitra akory ny olona vao afaka hahalala ny ratsy sy ny tsara".


Ny mahagaga amin'io fehezanteninao io ny zavatra efa noteneninao ihany : Efa présupposer-nao fa misy ny andriamanitra ,fa ny tsy fahatokisana ny teniny sy ny tsy fanarahana ny fampitandremany ( maty indray i RAEVA) no nahafantarana ny tsara sy ny ratsy ........................................................


Ny ahy efa io lavabe eo io ny famaritako ny atao hoe "ratsy" , processus évolutionniste no fahalalàna izany .
Ary raha toa misy zavatra ataoko ,ka azahoako fahafinaretana , nefa manimba ny hafa dia NOFORONIKO NY RATSY TEO.

Faits:
Niady tany anaty akata ny Raiko mba azahoan'i Madagasikara ny Fahaleovantenany , feno diam-bala ny tongony , ny tratrany ary mino aho fa tsy nanaiky lembenana izy ,tsy nanolotra ny takolany havanana ,fa namaly izy ary nety nandratra olona ,eny fa mety nahafaty koa aza...........................
Ny setriny anefa: olona "afaka" izaho sy ianao ,ary manindraindra ny maha-malagasy sy Madagasikara .
fanontaniana: ratsy sa tsara ny nataony ?

Raha voavalinao io dia fantatrao ny zavatra tsara sy ratsy amiko.
Ratsy sy tsara = f( contexte -géographie , us- coutumes.......) mais n'attendez pas de moi une docilité jusqu'à tendre l'autre joue ...Non merci!!!






49. fijo ( 06/11/2008 22:09)
ika an,raha ahita ,satria mety tsy hoany koa anie ireo fa hiaraka amiko ary amin'ny mafanafana ary e.izahay mantsy tsy mahazaka hatsiaka,ka izay no olana.moa ry "mpino"sasany mety tsy ahazaka mahita silamo any de hifindra hanaraka anay.
50. ikaretsaka ( 06/11/2008 23:39)
ialahy hoa tsara mivadika atody @ izay.. iny ialahy mafanafana tsara voakotrika ao :-D :-D :-D :-D
51. prime ( 07/11/2008 10:27)
Zava-doza izany toerana izany, ary ao amin'ny soratra masina dia mbola ratsy lavitra sy oharina amin'ny Gehena... ka aza atao vazivazy fa tsy zakan'ny olona izany toerana izany satria tsy natao ho azy rahateo... fa na ny devoly aza matahotra alefa amin'izany toerana izany ka iza izay olona no mihevitra izany ho angano ka hanao vazivazy azy?
52. ikaretsaka ( 07/11/2008 15:13)
ary raha ao @ torah no alaina ry prime na ao @ coran na ao @ bokin'i mormon ..
ireny kao manko hono soratra masina ho an'ny olona manarakja ireny finoana ireny!
53. fijo ( 07/11/2008 21:58)
izay mantsy."masina"daholo anie iereny e,de iza no hiditra,iz ano holavina?ary ny tafiditra ve hanaiky hiray seza amin'ny tsy nekeny tety an tany?
54. coopsal ( 11/11/2008 15:41)
Rabilabila>>>
1. Matoa mitady vahaolana (ny siansa) dia satria misy olana, ka ataoko fa olana izany dia ratsy! Ny tenin\'ilay namana noraisinao dia hoe \"tsy mila mino an\' Andriamanitra aho dia afaka hahafantatra fa ratsy ny izao sy izao ...\".
Dia hoy aho nanamafy hoe : tena izany indrindra no ambaran\'ny baiboly. (cf. hafatra 40.)

2. Ny antony nanontaniako anao hoe mba tanisao (tsy famaritana fa fitanisana ohatra vitsivitsy) izay lazainao hoe ratsy, dia tia hametraka aminao fanontaniana tohiny aho, izay tsy hovalianao eto fa angatahiko amin\' Andriamanitra mba hampitsiahiviny anao tsindraindray :
- Moa ve vitanao tanteraka ny tsy manao ny ratsy (araka ny famaritanao) ?
- Moa ve vitanao foana ve ny manao ny tsara (araka ny famaritanao) ?
Azo antoka ve ohatra fa vitanao mandrakariva ny mampandefitra ny fahafinaretanao rehefa hitanao fa miteraka voka-dratsy ho an\'ny hafa izany?
Izaho mba nanao toy izany fa nisy fotoana aho nanao tao anatiko hoe \"ssss! nen\'io zany foana\".
55. coopsal ( 11/11/2008 16:10)
ikaretsaka:
izoa fotysiny io... aza adino ny teny niresahana tato rehefa mahita silamo sy jiosy sy hindous any am-paradisa nareo

==> Hoy Kristy :
"Fa ny zanak'olona tonga tamin'izao tontolo izao, tsy ny hanameloka azy, fa ny hamonjeny azy". [Jaona 3:17]
Dikan'izany amiko : na ny jiosy na ny kristiana na ny sekta na ny silamo na ny athé na hindou dia samy tian' Andriamanitra ho tonga any paradisa daholo, ka nandefasany ny Zanany tety hitarika azy ireo ho any. Fa ny olona no asa na hety hotarihiny ho any na tsia.

Mbola hoy ihany Jesosy :
"Izay manatona ahy tsy mba holaviko mihitsy" [Jaona 6:37]
Dikan'izany amiko : tsy handà velively izay hanatona azy Jesosy izany! fa ny olona no asa na hety hanatona (noho ny fahotany) na tsia.

Ary voasoratra hoe :
"Ary tsy mba hidina mihitsy ny varavarana" [Apokalipsy 21:25]
Dikan'izany amiko : mahazo miditra ao paradisa ny rehetra, fa asa na ho sahy hiditra (noho ny fahotany) ny rehetra na tsia.
56. ikaretsaka ( 11/11/2008 16:26)
le izy aloha ra coopsal aza tsipotsiponina sy tapatapahana tahak'io fa manjary very le tena contexte tiana ambara...
karaha miteny ianao hoe voasoratra fa....manga ny lanitra..... dia kanefa tsy hay akory hoe inona no nahamanga azy ...dia mandeha amin'izay ny interpretations isankarazany mainka mampivaona lavitra ilay tiana hotenenina aza

ka i jaona angaha niverina nilaza taminao hoe tsisy silamo any na tsisy hindou any?

de hoy ihany i Kristy hoe tsy ianareo no nifidy ahy fa izaho no nifidy anareo!
57. prime ( 14/11/2008 12:06)
ikaretsaka:
ary raha ao @ torah no alaina ry prime na ao @ coran na ao @ bokin'i mormon ..
ireny kao manko hono soratra masina ho an'ny olona manarakja ireny finoana ireny!
... na ireo am-pahamboky notsimponinao ireo aza dia manambara ny fisian'ny helo sy Satàna avokoa... :lol: sa hodianao tsy fantatra fa faly te-hiresaka fotsiny? :wink:
58. ikaretsaka ( 14/11/2008 17:59)
prime:

ary raha ao @ torah no alaina ry prime na ao @ coran na ao @ bokin'i mormon ..
ireny kao manko hono soratra masina ho an'ny olona manarakja ireny finoana ireny!
... na ireo am-pahamboky notsimponinao ireo aza dia manambara ny fisian'ny helo sy Satàna avokoa... :lol: sa hodianao tsy fantatra fa faly te-hiresaka fotsiny? :wink:


fa samihafa ny fomba filazany azy fa tsy heo le creature misy tandroka be feno volo mitazona fourche be sy manindrona fitombenana sy le hoe rehefa tsy mifanaraka @ le soi disant "tsara" eritreretinao sy ny conviction anao de satana sy any @ helo izay.... araka ny filazanao azy!


59. ikaretsaka ( 14/11/2008 18:02)
ary @ ireo dia samihafa ny gahana sy ny sheol sy ny hades..

halalino aloha ra prime an..halalino aloha
60. kotobekibo ( 15/11/2008 13:16)
Misy ny tsy mino ( tsy kristianina fa finoana hafa )
Fa misy koa ny tsy mino n'inona n'inona , ny fisian'A/tra mihitsy no mis en question .

Amiko mila azavaina @ tsirairay ny fisian'A/tra sy ny heriny ary ny fihainana mandrakizay . Anjaran'ny tsirairay no mandinika na handray izy na tsia , tsy hifanerena io , fa kosa safidy manokana .
Eny fa na ny vadinao sy ny zanakao ary ny RAD aza d tsy tokony ho terenao hanaraka izay hinoanao .

Mandray ianao tsara , tsy mandray ianao tsara , ho hitanao ihany ny tohiny any aoriana any .
© Eugene Heriniaina - serasera.org 1999 - 2025 - page load 0.0084