3 andro sy 3 alina

1. moustaraf ( 11/10/2012 03:22)
Adihevitra tokoa io "3 andro sy 3 alina "io eo amin'ny samy mpitoriteny sy mpampianatra baiboly, inona marina no dikan'io teny io? sy ny tiany lazaina?
-Maro ireo leo adihevitra ka milaza hoe: Important ve ny fanisana izany 3 andro sy 3 alina izany?
-Ao ireo mihizingizina fa fototra iorenan'ny famonjena izany satria, io no fotoana nandresena ny fahafatesana ka mila fantatra sy ekena ary anaovana fanekem-pinoana mihitsy,
-Telo andro sy 3 alina= antsaky ny herin'andro , hoy ny hafa
répondu par moustaraf le 10/11/2012 17:29
2. manoasoa ( 11/10/2012 05:24)

moustaraf:

Adihevitra tokoa io "3 andro sy 3 alina "io eo amin'ny samy mpitoriteny sy mpampianatra baiboly, inona marina no dikan'io teny io? sy ny tiany lazaina?
-Maro ireo leo adihevitra ka milaza hoe: Important ve ny fanisana izany 3 andro sy 3 alina izany?
-Ao ireo mihizingizina fa fototra iorenan'ny famonjena izany satria, io no fotoana nandresena ny fahafatesana ka mila fantatra sy ekena ary anaovana fanekem-pinoana mihitsy,
-Telo andro sy 3 alina= antsaky ny herin'andro , hoy ny hafa



Hevitro manokana,tsy important ny fanisana izany andro izany ary ny fototra iorenan'ny famonjena ahy dia ny fandraisako an'i Jesoa Kristy ho Tompo sy Mamonjy ary Hanjaka eo aminy fiainako.
3. Tefigasy ( 11/10/2012 05:30)
Maro ny olona no miantehitra amin’ireo lazain’ny Baiboly fa «aloka sy tandindona» ho lalam-pamonjena. Tsy mihevitra ireny amin’ny fomba fijery teolojika, fa mandeha araka izay heverin’ny sainy ho marina eo amin’ny fandinihany ny Baiboly. Tsy mahagaga intsony izany ho an’izay mandinika ny Soratra Masina, satria efa manomboka hifarana ny andron’ny jentilisa ary hiandoha ny andron’ny Israely (Rom. 11/ 25-29). Hitsangana ny tsy jiosy hitondra fampianarana hafahafa, sady tsy jodaisma nefa tsy kristiana marina koa. Miverina indray ireo fampianaran-diso tamin’ny andron’ny Apostoly tany amin’ny taon-jato voalohany. Miseho ireo mihambo ho mampianatra marina ny Baiboly ka mamerina ny olona hitandrina ny andro; mampifady hanina, manery hanao mpahafolon-karena … sns …
Ny ankamaroan’izy ireny dia tsy misy fototra ara-tSoratra Masina voalalina tsara, fa mampiasa toko sy andininy hifanaraka amin’ny hevitra tiany hampitaina fotsiny. Maro ihany ireo kristiana marivo faka no mihozongozom-pinoana. Misy ireo niala tamin’izay efa nandraisany ny Tompo mihitsy. Misy kosa ireo miroaroa saina nefa mbola mamikitra amin’izay efa notanany teo aloha ihany. Ao indray ireo tsy te-hahalala, ka sady tsy mandray ireny fampianarana ireny; nefa tsy mahita izay mba hampitomboany ny finoany koa.
Voamarina ilay tenin’ny Tompo hoe: «Fa na dia ny olom-boafidy aza hofitahina…» (Mat. 24 /24). Izao vanim-potoana izao no mampirongatra izany ho fanivanana ny kristiana raha mitoetra tsara amin’ny finoana izy na tsia. Aoka hotsaroana anefa ny tenin’ny Tompo hoe: «Izay maharitra hatramin’ny farany no hovonjena» (Mat. 10 /22)
4. manoasoa ( 11/10/2012 10:32)

Tefigasy:


«Izay maharitra hatramin’ny farany no hovonjena» (Mat. 10 /22)


Efa atomotra ny andro fa mahareta hatramin'ny farany ry mpanompo mahatoky an!
5. andrywui ( 11/10/2012 10:59)
mousta a __)) le telo andro sy telo alina anie ts olana fa le oe MATY telo andro sy telo alina no tena gaigy satria jesosy efa nitsangako velona nefa de oe maty ndray no symbole itondrana azy eee
6. leva2 ( 11/10/2012 17:04)

andrywui:

mousta a __)) le telo andro sy telo alina anie ts olana fa le oe MATY telo andro sy telo alina no tena gaigy satria jesosy efa nitsangako velona nefa de oe maty ndray no symbole itondrana azy eee


Velona Jesosy!

Amin'izy ireo izay mpampiasa io voambolana io mantsy anie namana dia izao e : Ilay Jesosy Kristy maty telo andro telo alina no izy sy araka ny Soratra Masina, ka efa nitsangana ny alahady.
Mbola miampy ny fahaterahany izay tsy 25 decembre velively raha dinihina araka ny Soratra Masina ihany. Ary manao tsoa-kevitra izy ireo hoe : Raha jerena izany ny kara-panondron'i Jesosy dia raha sady diso ny date nahaterahana no diso koa ny date nahafatesana dia Jesosy tsy izy mihitsy, na Jesosy sandoka ny an'ireo izay manao hoe teraka 25 dec, sy ireo milaza fa maty zoma ny Tompo.
Izay no mahatonga io fanamarihana kely mampiavaka azy ireo io namana.

Mba zarao ny hevitrareo hoe e.
7. leva2 ( 11/10/2012 17:07)
Velona Jesosy!

Mba ahoana tokoa ny hevitrao amin'ity :



Y a-t-il trois jours et trois nuits entre vendredi après-midi et dimanche matin ?

Assurément non ! Or, la plupart des Églises ne tiennent aucun compte de ce signe ou prétendent qu'il ne s'agissait pas réellement de trois jours et de trois nuits entiers. Et de plus, rares sont ceux qui ont remarqué un important détail relatif à un jour saint pendant cette semaine-là.

Commencez par faire le calcul. Pratiquement toutes les Églises enseignent que le Christ mourut vendredi en fin d'après-midi, et ressuscita tôt le dimanche matin. La nuit du vendredi au samedi compte pour une nuit; la journée de samedi pour un jour; et la nuit de samedi à dimanche matin une seconde nuit. Cela fait en tout deux nuits et un jour. Et méme si vous essayez un raisonnement tiré par les cheveux selon lequel les quelques minutes de clarté du vendredi soir comptent pour une journée, cela ne fait toujours que deux jours et deux nuits. N'oubliez pas qu'avant le lever du soleil le dimanche matin, Jésus était déjà ressuscité (Jean 20:1).

Pourquoi Jésus aurait-Il insisté sur le fait qu'Il serait trois jours et trois nuits dans le sein de la terre si ce n'était pas vraiment ce qu'Il voulait dire. S'agit-il d'une contradiction biblique, ou existe-t-il une simple explication que les personnes célébrant les mémes jours saints bibliques que Jésus et Ses disciples n'ont aucun mal à comprendre ?

Jésus expliqua clairement que Lui et Ses disciples observaient la Pâque lorsqu'Il lava leurs pieds et ajouta la cérémonie néotestamentaire du pain et du vin. Il déclara : « J’ai désiré vivement manger cette Pâque avec vous, avant de souffrir » (Luc 22:15).

Jésus et Ses disciples obéissaient au commandement se trouvant dans Lévitique 23, relatif aux « fétes de l’Eternel » (verset 2), et notamment ce qui suit : « Le premier mois, le quatorzième jour du mois, entre les deux soirs, ce sera la Pâque de l’Eternel » (verset 5). D'après la Bible, un jour débute au coucher du soleil; par conséquent, après la cérémonie de la Pâque, mais toujours le jour de la Pâque, Jésus fut arrété, battu, crucifié, expira, et fut enseveli. Il est à noter que les dirigeants religieux insistèrent pour que les corps ne restent pas sur la croix le jour suivant.

« Dans la crainte que les corps ne restent sur la croix pendant le sabbat, — car c’était la préparation, et ce jour de sabbat était un grand jour, — les Juifs demandèrent à Pilate qu’on rompe les jambes aux crucifiés, et qu’on les enlève » (Jean 19:31).

La plupart des lecteurs, quand ils lisent le mot « sabbat », supposent qu'il s'agit du sabbat hebdomadaire, c'est-à-dire du samedi, ce dernier – selon la Bible – débutant le vendredi soir au coucher du soleil et se terminant au coucher du soleil le samedi soir. Et rares sont ceux qui remarquent qu'il s'agissait, comme le précise ici l'apôtre Jean, d'un « grand jour ». Que voulait-il dire ? Revenons brièvement à Lévitique 23. Quel est le jour saint, ou la féte divine, qui a lieu après la Pâque – le 14ème jour du premier mois dans le calendrier hébreu ?

« Et le quinzième jour de ce mois, ce sera la féte des pains sans levain en l’honneur de l’Eternel ; vous mangerez pendant sept jours des pains sans levain. Le premier jour, vous aurez une sainte convocation : vous ne ferez aucune Å“uvre servile » (Lévitique 23:6-7).

Le Premier jour de la féte des Pains sans levain était un sabbat annuel ou un « grand jour » ou un « jour saint ». Et ce « sabbat » peut tomber n'importe quel jour de la semaine.

L'explication logique est donc que le Christ avait entièrement raison à propos des trois jours et des trois nuits. De nos jours, on ne sait pas très bien quand Il mourut et quand Il ressuscita. Il n'aurait pas pu mourir un vendredi après-midi, et ressusciter un dimanche matin.

Le tableau ci-dessus fournit une chronologie précise de la crucifixion de Jésus et de Sa résurrection, conformément aux fétes de l'Éternel prescrites dans la Bible, et il fournit la preuve de la véracité du seul signe que Jésus donna prouvant qu'Il était le Messie !
8. moustaraf ( 12/10/2012 05:11)
Salama namana isany,
Izay no nilazako tetsy ambony hoe Adihevitra goavana io 3 sy 3 io ka ilàna fanzavana mitombona tsara;
Hadinon'ny maro foana fa ity baiboly ity anie ka TANTARA ihany koa e! tantaran'ny firenena Israely; ny tantaram-pirenena rehetra dia tsy afa-misaraka @ kolotsainy velively ka eo no mila fintandremana fatratra @ famakiana sy ny fandikana ireny tantara ireny:
1-Na dia eto Madagasikara ihany aza dia tsy hain'ny faritra hafa ny dikan'ny hoe: Roatokom-bolana= 15 andro (fa tsy 30 jours x2=60 jours), ka raha tsy voafehy tsara izany dia hita fa mamoaka zavatra hafa mihitsy @ fanisana andro.

2-Hitondra fanazavana hafa mihitsy aminareo aho, ka raiso amim-pitoniana izay holazaiko:
a-Averina foana fa ny Epistily vaovao dia tsy ho voazava mihitsy raha tsy hay ny niandohany any @ bokin'ny Mosesy sy ny mpaminany, araka ny voalza rahteo hoe" I Mosesy dia nonoratra nilaza azy=Ny Mesia".
b-Vakio manontolo ny LEV 23 fa ao no ahitantsika mazava ny antsoina hoe Paska:
-ny paska dia TSY MAINTSY SABATA (Asabotsy, fa tsy Alahady)
-ny ampitson'ny paska (Alahady) no anaovana ny Fanatitra aevaeva na ny Santa-bokatra
-ny andro faha 50 aorianan'ny Paska no anaovana ny Shavoôt (ary tsy maintsy Alahady kosa io)
Fehiny1 :
Raha "voavono ny Mesia Paka ho antsika" dia TSY MAINTSY SABATA izany no nahafateasany, raha tsy izany dia DISO ny faminaniana rehetra, ary mifanipaka ny Bokin'ny Mpaminany sy ny Epistily; SANATRIA ANEFA IZANY.
-Exercice: Ataovy ny fanisana raha manome 50 andro ny elanelan'ny Paska anareo sy ny Pantekoty; fa TSY MAINTSY 50 izany araka ny bokin'ny lalàna.

d-amin'ny kolotsaina hebreo:
-3 andro sy 3 alina= AFAK'OMALY (avant hier), vakio I SAM 30: 11- 13 Nisy olona maty noana hitan’ny olona , andininy -15) 3 andro sy telo alina = afak’omaly
Ihomehezan'ny israeliana io Adihevitra io satria "tsy tokony hisy, fa vokatra ny tsy fahalalana kolotsaina"

Vakio koa ny LIOK 24: 21 Niresaka ny nahafatesany «Androany no andro fahatelo»= Andro voalohany @ HERINANDRO.

e-Andro nahafatesany: zoma ora faha 9 NILATSAKA NY AIZINA
Amin'ny fanisana andro hebreo, rehefa milatsaka ny aizina dia manomboka eo ny andro manaraka,
Fehiny2 : SABATA fa tsy ZOMA Hariva no maty ny Mesia araka ny Faminaniana momba ny PASKA
ry namana isany, AZA MANAIKY HO REBIREBENA FOANA AMIN'NY TSY FAHALALANA SY FAMPIRAFESANA NY BOKIN'NY LALANA @ FAHATANTERAHANA AO @ EPISTILY, Tsy mifanohitra velively ireo fa mifandray tanteraka.

9. Maranatha ( 12/10/2012 05:42)

moustaraf:

e-Andro nahafatesany: zoma ora faha 9 NILATSAKA NY AIZINA
Amin'ny fanisana andro hebreo, rehefa milatsaka ny aizina dia manomboka eo ny andro manaraka,
Fehiny2 : SABATA fa tsy ZOMA Hariva no maty ny Mesia araka ny Faminaniana momba ny PASKA
ry namana isany, AZA MANAIKY HO REBIREBENA FOANA AMIN'NY TSY FAHALALANA SY FAMPIRAFESANA NY BOKIN'NY LALANA @ FAHATANTERAHANA AO @ EPISTILY, Tsy mifanohitra velively ireo fa mifandray tanteraka.

Salama namana, Amin'ireo adihevitra rehetra nentina sy novalianao dia niezaka nanaraka fotsiny aho aloha. Mikasika ny andro fanavotana, eto indray ny fahafatesan'ny Mesia. Eto anefa dia feno teny ny foko ka manery ahy ny fanahy ato anatiko.

Zoma ny Mesia no maty t@ ora faha-9 = Izany hoe t@ telo ora. Nisy Eclipse t@ io fotoana io ka maizina ny andro (notakonana ny masoandro)araka io lioka LIOK 24: 21 Niresaka ny nahafatesany «Androany no andro fahatelo»= Andro voalohany @ HERINANDRO. Lioka 24:27 Dia nanomboka hatramin'i Mosesy sy ny mpaminany rehetra Izy, ka nanambara taminy ny hevitry ny teny milaza Azy ao amin'ny Soratra Masina rehetra.

Ny fahafatesany zoma dia mitombina tsara , ny fitsanganany Alahady andro voalohany koa dia mitombina tsara. jero ny fomba fanisana t@ andron'ny zanak'israely Levitikosy 19:6 AMIN'IZAY ANDRO amonoanareo zavatra hatao fanatitra sy amin'ny AMPITSON'INY no hihinananareo azy; fa raha mbola misy sisa tratry ny ANDRO FAHATELO, dia hodorana amin'ny afo izany.

Raha manaraka tsara io fomba fanisana andro io isika dia nahatsapa fa io ilay 3 andro sy 3 alina izay voalaza.
Andro Voalohany nahafatesan'i Mesia
Andro faharoa Izy mbola tao ampasana.
Andro fahatelo Izy efa nitsangana.

Raha mbola tsy afa-po amin'io dia manisa indray miverina. fa mivoak afoana io. Mahereza!
10. didi10 ( 12/10/2012 11:23)

moustaraf:

-ny paska dia TSY MAINTSY SABATA (Asabotsy, fa tsy Alahady)


Miala tsiny aho namana, tsy mitsara anao aho fa ny zavatra nosoratanao no tsaraiko.

DISO

Tsy voatery ho Sabata na Alahady ny Paska.
Fantatrao tsara fa andro faha 14 aorian'ny volana voalohany (Nissan na Abiba) ny Paska, ka mety ho andavanandro io mety ho andro fahafito (Sabotsy) mety ho andro voalohany (alahady).

11. manoasoa ( 12/10/2012 12:37)
Dia mampitombo sy mampiorina tsara ny finoana ve ny fahafantarana izany?Amiko maty ho ahy i Jesoa teo ambony ny hazo fijaliana nisolo ny heloko ary naharesy ny fahafatesana Izy tamin'ny nitsangany tamin'ny maty hampisehoana ny Voninahitra Andriamanitra.(UN point c'est tout,deux point c'est trop lol)
12. Tefigasy ( 12/10/2012 13:35)
manoasoa:

Dia mampitombo sy mampiorina tsara ny finoana ve ny fahafantarana izany?Amiko maty ho ahy i Jesoa teo ambony ny hazo fijaliana nisolo ny heloko ary naharesy ny fahafatesana Izy tamin'ny nitsangany tamin'ny maty hampisehoana ny Voninahitra Andriamanitra.(UN point c'est tout,deux point c'est trop lol)

Izay ilay teneniko eny ambony hoe misy olona manenjika aloka sy tandindona fa tsy ilay tena Izy no katsahina sy irina.
Na izany aza anefa safidiny izany dia aleo izy hanenjika aloka eny ihany aloha fa mety ho tonga saina ihany angamba any aoriana any izy ireny rehefa tena mihiratra ny masony ka hahita fa tsy ny aloka sy ny tandindona akory no mahavonjy sy mitondra famonjena.
13. moustaraf ( 13/10/2012 04:11)
Salama namana,
Mampitombona tsara ny finoana ve izany?
ENY ny valiny mba hahafahanao mamaly hoe: "Fantatro izay inoako"-
Ny tsy fahalalana ny bokin'ny LALANA NO mahatonga ny maro milaza hoe :"Rava ny lalàna" , nefa ny bokin'ny lalàna no MILAZA SY MANAMBARA ny fahatanterahan'ny famonjena.

1.Ahoana moa ny Nataon'i Mesia sy ny Apostoly nitory ny famonjena t@ fotoana tsy nisy ny Matio, Marka , lioka...? Ny bokin'ny mpaminany no Filazantsara notoriana sy nampibebana ny olona; dikany FENO DIA FENO ireo boky ireo.

2.TSY MAINTSY SABATA NY PASKA:
Andro faha 14, dia tsy maintsy Sabata, fa tsy ho alahady mihitsy
Porofo 1: Ny ampitson'ny Sabata, andro faha 15 dia "Tsy maintsy andro voalohany @ Herinandro" fanaterana ny fanatitra aevaeva= i Mesia no fanatitra aevaeava izay nitsangana ny ampitson'ny Sabata= Tanteraka ny faminaniana= Izy no SANTATRA

-Ny fanisana volana Hebreo dia "Tsy lunaire, na solaire" fa AGRICOLE= ny andro voalohany @ volana agricole dia tsy maintsy"Andro voalohany= Alahady= fanombohana asa"
Andro faha 7= tsy maintsy Sabata
Andro faha 14= tsy maintsy Sabata
Andro faha 15= andro voalohany aorian'ny Sabata=Tsy maintsy Alahady
(Ny judaïsme koa dia efa voasarika niala t@ fanisa andro Agricole nefa milaza ho tompon'ny Torah, ka nanaraka sy nampiasa ny fanisana andro lunaire; izay fahotana raran'ny lalàna)

Porofo2: Tsy Zoma mihitsy no vonoina ny zanak'ondrin'ny Paska (vakio tsara ny bokin'ny lalàna),fa SABATA foana: izay no dikan'ilay Eclypse nanarona ny andro Zoma= SABATA

Porofo3: Ora faha 9= @ 3 eo ho eo= fotoanan'ny OLAT TAMYD na fanatitra isan'andro= fotoana ankasitrahana indrindra fanaterana FANATI-PANAHY (araka ny Torah)

Porofo 4: "Androany no andro fahatelo nitrangan'izany (évènement izany) " fa tsy NAHAFATESANY" ,
Raha @ fanisana andro Romana dia ZOMA tokoa io andro io, fa @ fanisa Hebreo araka ny Torah efa "SABATA" sahady.

Fehiny: 3 andro sy 3 alina = kolotsaina hebreo= fomba fitenenana nebreo, fa tsy fanisana andro
dikany: tsy natory 3 andro sy 3 alina tao am-pasana velively ny Mesia

TSARA HO FANTATRAREO: ireo mpitarika fivavahana ireo dia mahalala an'izany zavatra izany, ireo teolojiana rehetra ireo, ireo pretra sy pasitera rehetra ireo, FA SAINGY :"VELON-TENA NY ANAY ka matahotra ny ho voaroaka, ho tapaka karama, ho afaka asa,....ka aleo ny hafa Izay sahy no hanambara an'izany"
-Na ilay mitory "Antsasaky ny herin'andro" aza dia miaky,fa matahotra "Sao hivadihan'ny mpanaradia, ka ho very ny Vola be"
KA ASAKASAKAREO MIFIKITRA MAFY AMIN'NY FAMPIANARANA MISAVOAMBOANA, KA NA IZY MPITORY AMINAREO AZA TSY RESY LAHATRA AMIN'NY ZAVATRA TORIANY.
14. Miharena ( 13/10/2012 04:27)
Mitovy amin'ny trangan-javatra ara-politika misy eto an-tany ny zava-mitranga amin'ny fandalinam-pinoana izay samy manana ny firehan-keviny. Tsy manome fahamarinana na dia iray aza ireo firehan-kevitra ireo fa vokatry ny saina ihany. Toy ny manao matematika sy tantara araka ny firesaky ny namana Moustaraf etsy ambony na dia mandroso hevitra indray aza izy eo ambany.

Raha ampifandraisina amin'ny fahamarinana iray hita ao anaty Baiboly ny tranga dia misy ohatra azo tsoahina momba an'i Jesoa izay nandia teny ambony ranomasina ka narahin'i Petera, nefa i Petera nilentika. Ny tiana ahatongavana dia ilay ranomasina dia ireo firehan-kevitra misambaravoara. Ny fanahy dia i Kristy (ivelan'ny firehana). I Petera dia mbola voasinton'ny fisambaravoarana ka nilentika (tsy mahatsapa ny tena maha-fanahy feno azy nadika hoe tsy manam-pinoana).

Eo no ilazana mandrakariva hoe : mila avahana izay lazain'ny olona : tantara ve no fakafakaina sa finoana tokoa? Ny hetsiky ny fanahy ve sa hetsiny ny saina?

Rehefa mahay manavaka tsara ireo isika dia tsy difotra toa an'i Petera fa handia ambony rano.
15. moustaraf ( 13/10/2012 04:49)
Namana isany,
Izany foto-pisainana izany dia efa voavolavolan'ny Romana hatramin'ny voalohany nanaganany ny fivavahana Kristiana: "Ny fitarihan'ny Fanahy",
hany ka izay rehetra te hanangana fiangonana dia "mifikitra amin'ion teny io daholo", raha te hanaporofo fampianaran-diso dia lazaina "fitarihan'ny fanahy",
Raha tsy te hiaiky dia "Ny fitarihan'ny fanahy", hany ka minia mikipy mihitsy na dia lavaka be izao no eo anoloana.
Na ny Apostoly aza dia voalaza fa" Nandinika izay rehetra vaosoratra isan'andro" mba tsy ho voafitaka,
DIniho kely anie, ireo fiangonana maro be , izay samy mihira ny fitarihan'ny fanahi ireo, fa iray ihany ny fotony= Romana, iray ihany ny fombany, iray ihany ny lalany = fivavahana kely maro be= lalana kely maro be= lalana malalaka be azo ifndrafindrana sy ifamoivoizana,...
16. Miharena ( 13/10/2012 15:53)

Izany foto-pisainana izany dia efa voavolavolan'ny Romana hatramin'ny voalohany nanaganany ny fivavahana Kristiana: "Ny fitarihan'ny Fanahy",
hany ka izay rehetra te hanangana fiangonana dia "mifikitra amin'ion teny io daholo", raha te hanaporofo fampianaran-diso dia lazaina "fitarihan'ny fanahy"


Ny fitarihan'ny fanahy dia tsy fampianaran-diso raha ny fahazoana azy. Ny fampianaran-diso dia izay tarihin'ny saina fotsiny ihany izay ilazanao fa tian'ny olona voizina. Tsy voizin'ny fanahy izany fa manana firehana ny olona manao fampianaran-diso.

Ny hoe foto-pisainana Romana dia tsy mazava ny tianao lazaina izay manao hoe "fitarihan'ny fanahy = foto-pisainana Romana". Sao dia tsy io no tianao lazaina fa ny hevitra mivoaka avy amin'ny olombelona fotsiny ihany?
17. moustaraf ( 13/10/2012 17:44)
Salama namana,
Mety hivoana @ lohahaevitra raha hanazava an'ilay hoe Romana , fa tsoriko ny fanazavana ny tantaram-piangonana Kristiana:
1.Fiangonana Israely > Judaisme
> nazareana (Notsrym)= Apostoly (novonoina) > Amperora Romana Constatin namorona Catolika Orthodoxe = Eglise Chrétienne Voalohany (vers 313) > Teraka ny Catholique Romana > Protestante >.....

Fehiny: Fivavahana Romana no nipoiran'izao fampianarana rehetra izao, izay mampifanohitra ny Mpaminany @ Epistilin'ny fahatongavan'i Mesia, ary izany fanapotehana izany no tanjona hatramin'ny voalohany mba tsy hipoitra mihitsy ny marina:
-novana ny anarana / novana ho alahady ny Sabata / novana fety fanompoan-tsapy avokoa ireo fety nandidian'ny Tsitoha (1er janvier =Janus Arius/ f^te de mère= vénération de Maya / 25 décembre= fleurs /....) / Ravana ny lalàna / Lany andro ny Torah / Tsy ilaina ny fandinihana ny fahamarinana fa "Fitarihan'ny fanahy" no slogan.

3 andro sy 3 alina:
-Ny paska dia TSY MAINTSY amin'ny ALINA, fa tsy antoandro be nanahary tahaka ny ironan'ny fiangonana rehetra @ izao.
-Ny paska dia Fety be, fa tsy fihinanana tapaka lafarina kely zara raha mampihetsika ny vava; misy ambiny tsy lany "dorana fa tsy atao tra-maraina"= Sakafo be mahavoky

18. Miharena ( 14/10/2012 08:55)
Raha manaraka ny firehan-kevitra tianao voizina Moustaraf dia manana fitsarana ireo Romana ianao ary manary avy hatrany ny slogan lazainao : fitarihan'ny fanahy.

Raha ataontsika koa anefa hoe fihinanana Paska dia tsy fitarihan'ny fanahy koa ve no nanaovana izany?

Ny marina dia na io Romana, na io Torah, dia misy hevitra tiana ampidirina mba hinoan'ny olona iray. fa ny mampametraka ny fanontaniana dia hoe : fanefena foto-pisainanan'olona ve
no tiana ahatongavana amin'ilay Paska sa misy hevi-dalina fonosiny tokony havoitra tsara?

Ireo fihinanana sy fisotroana ve no tena vontoatiny sa misy cycle devie tiana havoitra ao na koa hoe fahavelomana indray?

Ny tiana ahatongavana namana Moustaraf dia izao: raha oharina amin'ny biriky mandrafitra rindrina ny hevitra rehetra manodidina ny PAska sy ny 3 andro sy 3 alina dia misy mandrafitra azy arakaraka ny fombany avy: ny birikin'ny Apokalypsy dia tsy mitovy amin'y biriky ampiasain'ny Romana ary tsy mitovy ami'ny biriky ampiasainareo mandala ny Torah.

Miverimberina eto foana moa ny ahy ilay resaka Babela. Tsy nahatsangana tilikambo iray ny olombelona rehetra noho ireo fisaratsarahana ireo.

Mila mazava ankehitiriny hoe mila miala ao anatin'ny birikiny narafiny avy ny tsirairay vao mijery ny vontoatiny iraisana va mitranga ny fahamarinana tsy azo hozongozonina.

Raha tsy izay dia mifamaly samy moana sy marenina sy jamba ny tsirairay ka ny sasany mitana biriky mena dia milaza fa ny azy no marina, ny hafa mitana biriky fotsy dia milaza koa fa ny azy no marina sns... nefa iray ihany no vontoatin-kevitra nanaovan'ny tsirairay araka ny fahatakarany azy ny birikiny.

Fa na izany na tsy izany, rehefa atao loabary andasy ka mahatsiaro tena ny tsirairay fa nibirioka avokoa dia tokony hampivoitra fahamarinana iraisana amin'izay fotoana izay ny tsirairay.

19. leva2 ( 14/10/2012 09:26)

moustaraf:


3 andro sy 3 alina:
-Ny paska dia TSY MAINTSY amin'ny ALINA, fa tsy antoandro be nanahary tahaka ny ironan'ny fiangonana rehetra @ izao.
-Ny paska dia Fety be, fa tsy fihinanana tapaka lafarina kely zara raha mampihetsika ny vava; misy ambiny tsy lany "dorana fa tsy atao tra-maraina"= Sakafo be mahavoky




Velona Jesosy!

Misy madilana hotentenina kely indray ireto namana Moustaraf :

1- Ny andro eo amin'ny fanisana araka ny baiboly dia manomboka eo amin'ny hariva matimasoandro, ka mitohy ny ampitson'iny : diso araka izany ny filazanao raha lazainao fa tsy sabata ny zoma hariva matimasoandro ankehitriny.

2- "... fa voavono Kristy, Paska ho antsika" I Kor 05/07. Ny dikan'izany voalohany namako isany dia ny andro nahafatesan'i Kristy no andro paska fa tsy ny nitsanganany mihitsy akory. Mifanitsy indrindra rahateo amin'ny fankalazana ny paska hatrany ampiandohany io fotoana io. Ny fotoana nitsanganany kosa dia androm-piravoravoana.

3- "... fa voavono Kristy, Paska ho antsika" I Kor 05/07. Ny dikan'izany faharoa namako Moustaraf dia i Kristy Jesosy no ilay Zanak'ondrin'Andriamanitra natao fanatitra ho amin'ny famelan-keloka. Fanatitra tokana, maharitra mandrakizay ho an'izay mino sy mandray Azy. Ary ny zanak'ondry tsy misy kilema ohanina amin'ny paska araka izany dia Jesosy Kristy izy tenany, ambaran'ny mofo sy ny divay araka ny teniny hoe : "... dia nandray mofo Jesosy, ka nony efa nisaotra Izy, dia novakiny ka natolony ny mpianatra, ary hoy Izy: Raiso, hano, ity no tenako. Ary nandray kapoaka Izy, ka nony efa nisaotra, dia natolony azy ka nataony hoe: Sotroinareo rehetra ity; fa ity no rako, dia ny amin’ny fanekena, izay alatsaka ho an’ny maro ho famelan-keloka" Mat 26/26-28.

Mahereza namana!
20. moustaraf ( 14/10/2012 14:11)
Salama namana,
1. Izay nolazaiko sy nolazain'iLeva2 dia zavatra iray ihany fa tsy mifanohitra akory:
-Ny zoma hariva dia SABATA, ary ilay ora faha 6 -9 maizi-masoandro nahafatean'i Mesia dia Sabata mazava loatra; @ dikan-teny hafa dia azavaina fa tsy niha-nazava intsony ny andro taorian'io fotoana io, fa somabisamby= dikany maty andro Sabata ny Mesia.

2.Ny andro manaraka ny Pasika dia adro faha 15 "Andro Voalohany @ Herinandro", hanaovana fanatitra aevaeva= Yesho'a nitsangana no fanatitra aevaeva= izy no santatra

3.Inona ny hevi-dehibe tiana havoitra @ ity lohahevitra ity?
Ny antony mahatonga ireo adihevitra mikasika ny pasika dia ny tsy fanarahana ireto manaraka ireto: EKSODOSY 12 manontolo
1.Ny fihinanana ny Pasika dia voafetra ho an'i Israely IHANY
2.Ny vahiny dia tsy mahazo mihinana raha tsy FORANA (fo)
3.Amin'ny alin'ny SABATA no Ihinanana azy
4.Trano iray no ihinanana azy = Trano Israely
5. Tsy azo entina mivoaka (na afindra trano hafa= Romana)
6.Ao amin'ny toerana (trano) MISY NY ANARANY ihany
6.Lalàna Mandrakizay izany
Fehiny:
Raha misy olona hafa firenena te hahazo anjara @ famonjena nataon'Yesho'a (izay pasika ho antsika), dia tsy maintsy manaraka ireo lalàna (mandrakizay) ireo:
-Mitady ary Miditra ao @ ilay trano nofidiny =Israely (Hebreo)
-Forana ny fo, mba hahay hitandrina ny Torah
-Mihinana ny pasika @ fomba Hebreo = mandray ny mofo sy ny divay =Yesho'a
-Manaiky sy mitoetra ao @ ilay trano nofidiny sy nametrahany ny ANARANY: Elohym Ray, Yesho'a zanaka.

RY NAMANA ISANY, NATSANGAN'I ELOHYM ETO MADAGSIKARA ILAY TRANO ISRAELY FA TSY LAVITRA ANAO AKORY (araka ireo faminaniana maro voasoratra ao amin'ny bokin'ny mpaminany)-RAHA ISAN'IREO IZAY TE HAHAZO ZARA AMIN'NY FANAVOTANA NATAON' YESHO'A IANAO.
© Eugene Heriniaina - serasera.org 1999 - 2026 - page load 0.0589