NY VATANA!
21. rakaroka
(
25/03/2008 10:16)
Rasiligaoma:
[quote=Rasiligaoma]
dia raha manao izaho mino tokoa izany:
dia ahoana marina?
manalasala ihany : izaho iza no tiana ambara eto izany? Toubi ornot Toubi , dat is ze question
tsy mbola nisy namaly o
Ianao Rasiligaoma fa ho iza'ndray aza:roll:8O:-D:-D:-D:-D:-D
22. Fody
(
25/03/2008 11:46)
rijadolly
Vao maika tsy azoko. Raha mety dia mba hazavao misimisy kokoa.
Rasiligaoma, rakaroka
Ny manao hoe: "izaho mino" dia ilay "izaho" fa tsy ny vatako akory.
Ohatra: Jereo fa misy fotoana ny olona ny vatany fotsiny ny eo fa ilay "izaho-ny" tsy eo mihitsy. Lasa halavitra any. Izay ilay antsoin'ny sasany hoe: "presence du corps" fotsiny. Tsy ny vatana izany no manao hoe: "izaho mino" fa ilay "izaho", izany hoe "mon etre"
Raha miresaka momba ny Finoana isika dia tafiditra ao amin'ny maha-izy-ny-olona iray io. Izany hoe: mahakasika ny "etre"-ny. Satria izao: Rehefa miteny aho hoe: "Izaho mino an'Andriamanitra" (je crois en Dieu) dia lasa mpino aho amin'izay fotoana izay (Je deviens un croyant).
Misaotra!
Voalaza teo :
Ho fitaovana itestena ny fanahy fotsiny ve izany no ilaina azy? Mba hazavao misimisy raha azo atao!
oh ilay nahazo an'Joba Jereo eto dia avy eo indray Jereo eto
Vao maika tsy azoko. Raha mety dia mba hazavao misimisy kokoa.
Rasiligaoma, rakaroka
dia raha manao izaho mino tokoa izany:
dia ahoana marina?
manalasala ihany : izaho iza no tiana ambara eto izany?
Ny manao hoe: "izaho mino" dia ilay "izaho" fa tsy ny vatako akory.
Ohatra: Jereo fa misy fotoana ny olona ny vatany fotsiny ny eo fa ilay "izaho-ny" tsy eo mihitsy. Lasa halavitra any. Izay ilay antsoin'ny sasany hoe: "presence du corps" fotsiny. Tsy ny vatana izany no manao hoe: "izaho mino" fa ilay "izaho", izany hoe "mon etre"
Raha miresaka momba ny Finoana isika dia tafiditra ao amin'ny maha-izy-ny-olona iray io. Izany hoe: mahakasika ny "etre"-ny. Satria izao: Rehefa miteny aho hoe: "Izaho mino an'Andriamanitra" (je crois en Dieu) dia lasa mpino aho amin'izay fotoana izay (Je deviens un croyant).
Misaotra!
23. ikaretsaka
(
25/03/2008 11:51)
lasa filozof'ika be izy izany:-D:-D:-D
fa miombon-kevitra @ fody aho
fa milay koa le "etre ou ne pas etre" an'i shakespeare ka
fa miombon-kevitra @ fody aho
fa milay koa le "etre ou ne pas etre" an'i shakespeare ka
24. rakaroka
(
25/03/2008 13:13)
Ny manao hoe: "izaho mino" dia ilay "izaho" fa tsy ny vatako akory..
Ohatra: Jereo fa misy fotoana ny olona ny vatany fotsiny ny eo fa ilay "izaho-ny" tsy eo mihitsy. Lasa halavitra any. Izay ilay antsoin'ny sasany hoe: "presence du corps" fotsiny
Ka tsy cas n'ny olona "conscient" nolazaiko ery ambony anie izany donk cela revient @ hoe tsy tompon'ny tenany.
Tsy ny vatana izany no manao hoe: "izaho mino" fa ilay "izaho", izany hoe "mon etre"
Raha miresaka momba ny Finoana isika dia tafiditra ao amin'ny maha-izy-ny-olona iray io. Izany hoe: mahakasika ny "etre"-ny. Satria izao: Rehefa miteny aho hoe: "Izaho mino an'Andriamanitra" (je crois en Dieu) dia lasa mpino aho amin'izay fotoana izay (Je deviens un croyant).
Nisy fanazavana izay nilaza fa rehefa au repos ny mental dia afaka mi-absorbe ny antsoina hoe vérité, izy, nasiana ny tsimbalivalin' ny mental,esprit et corps mba hisiana réalisation d'un être eo anivon'ny misy. Ny dévelopement de Soi no anton'izany. Nisy filozofa niteny aza fa izy afaka iray secondra dia tsy izy eo amin'ny segaondra hitenenany, donk ho relatif be ihany ny hiheverana ny olona iray indrindra moa mi-influencé aminy avokoa izao java-misy jiaby jiaby izao. fa dia faritana amin'ny amin'ny toerana, fomba niainana sns izay tsapako tsy hivoitra mitaha amin'ny fananany izay maha IZY AZY mitaha amin'ny hafa sady ao anatiny ihany no tsapako misongadina raha te hametraka izay "Izaho" izay.
25. Fody
(
25/03/2008 14:36)
Ny conscience tokoa dia tafiditra ao amin'ny "Etre". Ary raha tsy "conscient" ny olona iray dia tsy ho afaka hanao: "acte de foi" na ovina na ovina.
Izany hoe: mba ho afaka hilaza tokoa izy ny hoe: izaho mino an'Andriamanitra, dia tokony ho present, izany hoe: conscient.
Io dia mbola hahafahana manamafy fa ny "finoana" dia mitaky "Liberté" sy "responsabilité" amin'ilay manonona azy sy miaina azy.
Raha azonao faritana kely ny antsoinao hoe: mental, esprit, corps, dia mba omeo, hahafahana manohy ny adi-hevitra.
Ny filosofian'i Héraclite, no milaza fa: "tout coule, rien ne demeure". Ary hita taratra ao amin'ny boky iray ao amin'ny TT ao, izay milaza hoe: "zava-poana dia zava-poana...".
Ao amintsika olombelona anefa dia misy ny zavatra miovaova (accidents), ary misy ny tsy miova na an-dalam-pivoara (en puisance). Io tsy miova io no "etre" fa tsy ilay miovaova akory.
Ohatra: Fony mbola zaza rakaroka dia efa rakaroka, ary amin'izao isika miteny izao dia mbola rakaroka ihany. Ilay rakaroka mbola mena vava fahiny anefa ve mbola ilay rakaroka miady hevitra eto io ihany? Eny ny valiny!
Ny etat physique no miova, fa i rakaroka rakaroka ihany.
Ny "etre"nao dia tsy miova fa an-dalam-pivoarana, ary ny manodidina dia manampy anao handavorary io "etre"-nao io.
Izay no nahatonga an'i Jesoa ilaza hoe: "aoka ho lavorary toy ny Rainareo izay any an-danitra ianareo".
Hatreo aloha sao lava loatra.
Misaotra!
Izany hoe: mba ho afaka hilaza tokoa izy ny hoe: izaho mino an'Andriamanitra, dia tokony ho present, izany hoe: conscient.
Io dia mbola hahafahana manamafy fa ny "finoana" dia mitaky "Liberté" sy "responsabilité" amin'ilay manonona azy sy miaina azy.
Nisy fanazavana izay nilaza fa rehefa au repos ny mental dia afaka mi-absorbe ny antsoina hoe vérité, izy, nasiana ny tsimbalivalin' ny mental,esprit et corps mba hisiana réalisation d'un être eo anivon'ny misy. Ny dévelopement de Soi no anton'izany.
Raha azonao faritana kely ny antsoinao hoe: mental, esprit, corps, dia mba omeo, hahafahana manohy ny adi-hevitra.
Nisy filozofa niteny aza fa izy afaka iray secondra dia tsy izy eo amin'ny segaondra hitenenany, donk ho relatif be ihany ny hiheverana ny olona iray indrindra moa mi-influencé aminy avokoa izao java-misy jiaby jiaby izao. fa dia faritana amin'ny amin'ny toerana, fomba niainana sns izay tsapako tsy hivoitra mitaha amin'ny fananany izay maha IZY AZY mitaha amin'ny hafa sady ao anatiny ihany no tsapako misongadina raha te hametraka izay "Izaho" izay.
Ny filosofian'i Héraclite, no milaza fa: "tout coule, rien ne demeure". Ary hita taratra ao amin'ny boky iray ao amin'ny TT ao, izay milaza hoe: "zava-poana dia zava-poana...".
Ao amintsika olombelona anefa dia misy ny zavatra miovaova (accidents), ary misy ny tsy miova na an-dalam-pivoara (en puisance). Io tsy miova io no "etre" fa tsy ilay miovaova akory.
Ohatra: Fony mbola zaza rakaroka dia efa rakaroka, ary amin'izao isika miteny izao dia mbola rakaroka ihany. Ilay rakaroka mbola mena vava fahiny anefa ve mbola ilay rakaroka miady hevitra eto io ihany? Eny ny valiny!
Ny etat physique no miova, fa i rakaroka rakaroka ihany.
Ny "etre"nao dia tsy miova fa an-dalam-pivoarana, ary ny manodidina dia manampy anao handavorary io "etre"-nao io.
Izay no nahatonga an'i Jesoa ilaza hoe: "aoka ho lavorary toy ny Rainareo izay any an-danitra ianareo".
Hatreo aloha sao lava loatra.
Misaotra!
26. ikaretsaka
(
25/03/2008 15:04)
Ohatra: Fony mbola zaza rakaroka dia efa rakaroka, ary amin'izao isika miteny izao dia mbola rakaroka ihany. Ilay rakaroka mbola mena vava fahiny anefa ve mbola ilay rakaroka miady hevitra eto io ihany? Eny ny valiny!
Ny etat physique no miova, fa i rakaroka rakaroka ihany.
fody a... fa misy olona tsy mino an'io an..
hoe rehefa any @ mandrakizay i rakaroka na any @ varotsimifody ve dia mbola rakaroka ihany!
misy manao heo Tsia io..
tsy maka lavitra aho fa ry zareo namantsika ato ihany dia efa maro beee no tsy mino an'io
tsy za an . fa misy tsy manaiky an'io fa moramora ihany
27. rakaroka
(
25/03/2008 19:06)
Ny conscience tokoa dia tafiditra ao amin'ny "Etre". Ary raha tsy "conscient" ny olona iray dia tsy ho afaka hanao: "acte de foi" na ovina na ovina.
^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^^:^
ZAVA-DEHIBE GOAVANA io voambara io: TRES IMPORTANT!
Izany hoe: mba ho afaka hilaza tokoa izy ny hoe: izaho mino an'Andriamanitra, dia tokony ho present, izany hoe: conscient.
Ary ity partie ity no mampanahirana ireo milaza hoe "Mpino" anefa toa raha jerena ambony ambany, tomoerina toa olona tsy "conscient" izany. Dia tahaka ity mpifoka sigara iray nitémoigne hoe "hatramin'ny nandraisako an'i Jesoa" izay dia tsy nifoka intsony aho. Oviana anefa izany? T@ herintaona, anefa vao teo izy no hitan'ny olona nifoka:@:@:@:@. Amin'izay fotoana izay tsara kokoa ny tsy miseho ho mpino.
Io dia mbola hahafahana manamafy fa ny "finoana" dia mitaky "Liberté" sy "responsabilité" amin'ilay manonona azy sy miaina azy.
100% mitovy fijery^:^^:^^:^^:^
28. rakaroka
(
25/03/2008 19:38)
Tohizako. "Liberté" hoy ianao. Ataoko ny zaza raha mbola en état d'éveil mbola kely iny, tokony mbola "observateur" aloha izy ary mamantatra ny "acteur" sy ny "action", ary avy amin'izany no hananany "fahazahoana" ny misy, ahazoany "fahalalana sy fahendrena sy ranintsaina amin'ny tsy fisian'ny "isme" mamefy "bande d'enregistrement-ny" sy ny fijeriny ny fiainana.
29. rakaroka
(
25/03/2008 19:50)
Fa ny azo ampianarina mbola kely dia ny "conscience".
Avelao hiteny n'importe quoi aho araka ny "liberté" voalaza teo ary "libre" koa ianareo hi-croire na tsia.
Ity "consience" ity no karazana "fototra" manefy ilay
andrandraintsika hoe "Izaho". Dommage fa raha matory aza isika dia efa misidina ilay "conscience". Dia rehefa maty koa dia mety tsy mahatsiaro intsony "ny conscience".
Fa ho an'izay olona nahay nandrafitra tsara ny liens de sa pensée, son esprit,et son corps dia un jour viendra ou "conscient" amin'ny fahafatesany izy ary "conscient" koa amin'ny fitsanganany dia tonga eto an-tany izy manampy ny olona tahaka ny Christ.
Izany hono!
Avelao hiteny n'importe quoi aho araka ny "liberté" voalaza teo ary "libre" koa ianareo hi-croire na tsia.
Ity "consience" ity no karazana "fototra" manefy ilay
andrandraintsika hoe "Izaho". Dommage fa raha matory aza isika dia efa misidina ilay "conscience". Dia rehefa maty koa dia mety tsy mahatsiaro intsony "ny conscience".
Fa ho an'izay olona nahay nandrafitra tsara ny liens de sa pensée, son esprit,et son corps dia un jour viendra ou "conscient" amin'ny fahafatesany izy ary "conscient" koa amin'ny fitsanganany dia tonga eto an-tany izy manampy ny olona tahaka ny Christ.
Izany hono!
30. rakaroka
(
25/03/2008 20:07)
Tohizako ny "anganoangano arirarirako" :lol:
Heu...
Misy antsoina hoe être et devenir.
Toetra roa ireo. L'Etre est immuable, alors que le devenir est un processus qui se déroule dans le temps et dans l'espace. L'Homme dans son Etre , est le Soi. Dans son devenir, il est l'âme-le reflet du Soi. Le mental, l'esprit et le corps sont le temple de Divinité, et l'homme les habites. L'ésprit (en forme pouvoirs ou énergie". Le mental;formation de la pensée(aspect pensée). Le corps : substance matérielle, qui peut également se concevoir comme activités matérielle.
Mety miendrika mouvement sy processus ireo.
Ny filosofian'i Héraclite, no milaza fa: "tout coule, rien ne demeure". Ary hita taratra ao amin'ny boky iray ao amin'ny TT ao, izay milaza hoe: "zava-poana dia zava-poana...".
Ao amintsika olombelona anefa dia misy ny zavatra miovaova (accidents), ary misy ny tsy miova na an-dalam-pivoara (en puisance). Io tsy miova io no "etre" fa tsy ilay miovaova akory.
Ohatra: Fony mbola zaza rakaroka dia efa rakaroka, ary amin'izao isika miteny izao dia mbola rakaroka ihany. Ilay rakaroka mbola mena vava fahiny anefa ve mbola ilay rakaroka miady hevitra eto io ihany? Eny ny valiny!
Ny etat physique no miova, fa i rakaroka rakaroka ihany.
Ny "etre"nao dia tsy miova fa an-dalam-pivoarana, ary ny manodidina dia manampy anao handavorary io "etre"-nao io.
Izay no nahatonga an'i Jesoa ilaza hoe: "aoka ho lavorary toy ny Rainareo izay any an-danitra ianareo".
Hatreo aloha sao lava loatra.
Misaotra!
[/quote]
Heu...
Raha azonao faritana kely ny antsoinao hoe: mental, esprit, corps, dia mba omeo, hahafahana manohy ny adi-hevitra.
Misy antsoina hoe être et devenir.
Toetra roa ireo. L'Etre est immuable, alors que le devenir est un processus qui se déroule dans le temps et dans l'espace. L'Homme dans son Etre , est le Soi. Dans son devenir, il est l'âme-le reflet du Soi. Le mental, l'esprit et le corps sont le temple de Divinité, et l'homme les habites. L'ésprit (en forme pouvoirs ou énergie". Le mental;formation de la pensée(aspect pensée). Le corps : substance matérielle, qui peut également se concevoir comme activités matérielle.
Mety miendrika mouvement sy processus ireo.
Nisy filozofa niteny aza fa izy afaka iray secondra dia tsy izy eo amin'ny segaondra hitenenany, donk ho relatif be ihany ny hiheverana ny olona iray indrindra moa mi-influencé aminy avokoa izao java-misy jiaby jiaby izao. fa dia faritana amin'ny amin'ny toerana, fomba niainana sns izay tsapako tsy hivoitra mitaha amin'ny fananany izay maha IZY AZY mitaha amin'ny hafa sady ao anatiny ihany no tsapako misongadina raha te hametraka izay "Izaho" izay.
Ny filosofian'i Héraclite, no milaza fa: "tout coule, rien ne demeure". Ary hita taratra ao amin'ny boky iray ao amin'ny TT ao, izay milaza hoe: "zava-poana dia zava-poana...".
Ao amintsika olombelona anefa dia misy ny zavatra miovaova (accidents), ary misy ny tsy miova na an-dalam-pivoara (en puisance). Io tsy miova io no "etre" fa tsy ilay miovaova akory.
Ohatra: Fony mbola zaza rakaroka dia efa rakaroka, ary amin'izao isika miteny izao dia mbola rakaroka ihany. Ilay rakaroka mbola mena vava fahiny anefa ve mbola ilay rakaroka miady hevitra eto io ihany? Eny ny valiny!
Ny etat physique no miova, fa i rakaroka rakaroka ihany.
Ny "etre"nao dia tsy miova fa an-dalam-pivoarana, ary ny manodidina dia manampy anao handavorary io "etre"-nao io.
Izay no nahatonga an'i Jesoa ilaza hoe: "aoka ho lavorary toy ny Rainareo izay any an-danitra ianareo".
Hatreo aloha sao lava loatra.
Misaotra!
[/quote]
31. fijo
(
25/03/2008 21:41)
amiko aloha dia tsotra sady milamina.ahy ny vatako ary zaho no mikarakara sy mitaiza azy.
raha misakafo aho,tsy hanabe an'iX fa hoahy.raha manao sport aho ,dia hoan'io favato io.
rehefa maty moa,dia vita izay ny momba azy.
raha misakafo aho,tsy hanabe an'iX fa hoahy.raha manao sport aho ,dia hoan'io favato io.
rehefa maty moa,dia vita izay ny momba azy.
36. Rasiligaoma
(
28/03/2008 05:13)
eny toko hoa?
misy toa mamakimaky baiboly eo de sendrasendra izay andalandalana tiany dia iny no entiny mivazavaza eraky ny tanety
misy toa mamakimaky baiboly eo de sendrasendra izay andalandalana tiany dia iny no entiny mivazavaza eraky ny tanety
38. Rasiligaoma
(
29/03/2008 07:22)
ka izay izany: nefa matetika miseho azy ho bob izy ireny nefa carter ko
39. rabilabila
(
29/03/2008 08:55)
Rasiligaoma:
ka izay izany: nefa matetika miseho azy ho bob izy ireny nefa carter ko
dé lasa WANTED hi!hi!hi!
