MAHAVANON-DOZA NY OLONA AN!
![](https://avatar.serasera.org/f41aa2509210034d54b264accf5fa3cd.jpg)
1. ni81
(
28/11/2009 08:00)
Nampitain'ny namana iray ho ahy dia mba ampitaiko aminareo eto koa. 8OUne jeune fille exploitée jusqu'à la mort
jeudi 26 NOVEMBRE 2009, 07:36 France
"Lila, étre esclave en France, et en mourir" : c'est le titre d'un livre consacré à une jeune Malgache qui a été, quatre ans durant, exploitée comme domestique dans une famille, en Ile-de-France. Cette abominable situation serait à l'origine de sa mort. Récit.
Lila avait 14 ans quand elle est arrivée en France. Avec en téte l'espoir de pouvoir suivre des études et se faire un peu d'argent grâce à du baby-sitting effectué pour une famille originaire, comme elle, de Madagascar, et résidant en banlieue parisienne. Mais quatre ans plus tard, Lila est renvoyée au pays, quasiment mourante. Une femme qui l'a alors rencontrée dans l'avion, décrit une enfant décharnée, qui tenait à peine debout.
Six jours après son retour à Madagascar, Lila meurt. Car malgré son état de santé, la jeune femme n'a vu aucun médecin. Les parents du couple parisien l'ont en effet prise en charge, non pas pour la soigner, mais pour l'empécher de parler. Ses proches, du coup, ne l'auront aperçue que quelques secondes, suffisamment pour l'entendre glisser : "Je n'ai pas voulu tout ça, j'étais malheureuse." Et, surtout, lâcher cette phrase terrible, lourde de sens : "Je devais dormir avec les invités." Ce n'est qu'au moment de l'enterrement que la famille de Lila aperçoit les ecchymoses qui couvrent son corps.
L'enquéte, elle, ne démarre que deux ans et demi plus tard. Lorsqu'un témoin, pris de remords, décide de soulager sa conscience. L'homme venait souvent dîner chez le couple qui employait Lila. Pourtant, l'enquéte s'enlise. La collaboration franco-malgache laisse à désirer, et les juges d'instruction chargés de l'affaire, cinq au total, se succèdent. Finalement, le couple, pourtant mis en examen pour "séquestration torture, non-assistance à personne en danger", et méme "viol" - des chefs d'accusation très lourds -, bénéficie, en juillet 2009, d'un non-lieu. Pas de procès en perspective, donc.
Ce dénouement, Dominique Torrès ne l'accepte pas. La fondatrice du Comité contre l'esclavage moderne publie avec le journaliste Jean-Marie Pontaut un livre, intitulé : Lila, étre esclave en France et en mourir. Les deux auteurs ont enquété à Madagascar et rencontré les parents de la jeune femme.
Un recours a été déposé devant la chambre de l'instruction, qui doit décider dans les semaines à venir si elle décide de rouvrir l'affaire. Dans ce cas, il faudra alors repartir de zéro, et réinterroger tous les témoins. Sinon, il restera la Cour de Cassation, puis la Cour européenne des droits de l'Homme. Une chose est sûre, des années vont passer avant le dénouement de cette terrible affaire. (source Europe 1)
8O :cry: :cry:
jeudi 26 NOVEMBRE 2009, 07:36 France
"Lila, étre esclave en France, et en mourir" : c'est le titre d'un livre consacré à une jeune Malgache qui a été, quatre ans durant, exploitée comme domestique dans une famille, en Ile-de-France. Cette abominable situation serait à l'origine de sa mort. Récit.
Lila avait 14 ans quand elle est arrivée en France. Avec en téte l'espoir de pouvoir suivre des études et se faire un peu d'argent grâce à du baby-sitting effectué pour une famille originaire, comme elle, de Madagascar, et résidant en banlieue parisienne. Mais quatre ans plus tard, Lila est renvoyée au pays, quasiment mourante. Une femme qui l'a alors rencontrée dans l'avion, décrit une enfant décharnée, qui tenait à peine debout.
Six jours après son retour à Madagascar, Lila meurt. Car malgré son état de santé, la jeune femme n'a vu aucun médecin. Les parents du couple parisien l'ont en effet prise en charge, non pas pour la soigner, mais pour l'empécher de parler. Ses proches, du coup, ne l'auront aperçue que quelques secondes, suffisamment pour l'entendre glisser : "Je n'ai pas voulu tout ça, j'étais malheureuse." Et, surtout, lâcher cette phrase terrible, lourde de sens : "Je devais dormir avec les invités." Ce n'est qu'au moment de l'enterrement que la famille de Lila aperçoit les ecchymoses qui couvrent son corps.
L'enquéte, elle, ne démarre que deux ans et demi plus tard. Lorsqu'un témoin, pris de remords, décide de soulager sa conscience. L'homme venait souvent dîner chez le couple qui employait Lila. Pourtant, l'enquéte s'enlise. La collaboration franco-malgache laisse à désirer, et les juges d'instruction chargés de l'affaire, cinq au total, se succèdent. Finalement, le couple, pourtant mis en examen pour "séquestration torture, non-assistance à personne en danger", et méme "viol" - des chefs d'accusation très lourds -, bénéficie, en juillet 2009, d'un non-lieu. Pas de procès en perspective, donc.
Ce dénouement, Dominique Torrès ne l'accepte pas. La fondatrice du Comité contre l'esclavage moderne publie avec le journaliste Jean-Marie Pontaut un livre, intitulé : Lila, étre esclave en France et en mourir. Les deux auteurs ont enquété à Madagascar et rencontré les parents de la jeune femme.
Un recours a été déposé devant la chambre de l'instruction, qui doit décider dans les semaines à venir si elle décide de rouvrir l'affaire. Dans ce cas, il faudra alors repartir de zéro, et réinterroger tous les témoins. Sinon, il restera la Cour de Cassation, puis la Cour européenne des droits de l'Homme. Une chose est sûre, des années vont passer avant le dénouement de cette terrible affaire. (source Europe 1)
8O :cry: :cry:
novalian'i fijo ny 25/12/2009 20:36
![](https://avatar.serasera.org/0f218baead8f2fee31c687b8436c641d.jpg)
2. fahamarinana
(
28/11/2009 08:25)
:arrow: Tena mbola takina aho akia tamin'iny,mampalahelo ilay toe-tsaina e nefa taigna samy taigna izao ihany sady zaza tsy mana-tsiny fa mpanampy sy mpanohanana aminn'y fiainana andavanadro ! :cry: (l)
![](https://avatar.serasera.org/f41aa2509210034d54b264accf5fa3cd.jpg)
3. ni81
(
28/11/2009 08:38)
Tena mbola takina aho akia tamin'iny,mampalahelo ilay toe-tsaina e nefa taigna samy taigna izao ihany sady zaza tsy mana-tsiny fa mpanampy sy mpanohanana aminn'y fiainana andavanadro !Mampalahelo fa dia tsy hita e! :cry: :cry:
![](https://avatar.serasera.org/8aa966c315ce49c5ef44920da25908b8.jpg)
4. kotobekibo
(
28/11/2009 12:39)
Izahay any dago d mànana mpanampy . Tena mpanampy fotsiny satria mahandro sakafonay atondro sy miandry trano fotsiny no tena asany . Ny raharaha retra zaraina doly ,
zà t@ izany andro tsy maintsy mahaborosy sy mahafafa ny salon vao mahazo mandé mianatra hiditra @ 7h00 isanandro .
TSY MPIASA FA MPANAMPY : ref mbola tsy mahay ny dikan'io ny olona d tsy afaka ny hifampitondra ara-dalàna .
zà t@ izany andro tsy maintsy mahaborosy sy mahafafa ny salon vao mahazo mandé mianatra hiditra @ 7h00 isanandro .
TSY MPIASA FA MPANAMPY : ref mbola tsy mahay ny dikan'io ny olona d tsy afaka ny hifampitondra ara-dalàna .
![](https://avatar.serasera.org/011d97ff0ee7f9780a150b585cd7badf.jpg)
5. AndriambyII
(
29/11/2009 09:30)
Ilay fifanampiana mihintsy no mety ho simba raha mbola misy foana ny olona toa itony couple mpanao antsonjay ny zon' olombelona itony.Nihoatra ny baorina izy mivady t@ fampiasana ilay zazavavy sexuellement t@ ilay rangahy mpivahiny .Voaheloky ny lalàna malagasy izany ary tsy ny fitsarana aty ivelany no afaka hanao na inona na inona manoloana ireny toe-javatra ireny . :oops:
![](https://avatar.serasera.org/4586a58a59a25801ad6c7b6b00f507bc.jpg)
6. Mirananirina
(
30/11/2009 12:56)
Ndry mampalahelo koa izy nizany marina.
Atao ahoana e,sendra ny olona tsy matahotody.Teraka vao 4 andro izay ny mpanampinay any Dago,tsisy vady tsisy iza fa mipetraka ao amin'i mamanay.I mamanay izany no mampifana azy ao. :-P .Izahay anefa teraka aty ,tsy mampifana akory :( :cry: :cry:
Atao ahoana e,sendra ny olona tsy matahotody.Teraka vao 4 andro izay ny mpanampinay any Dago,tsisy vady tsisy iza fa mipetraka ao amin'i mamanay.I mamanay izany no mampifana azy ao. :-P .Izahay anefa teraka aty ,tsy mampifana akory :( :cry: :cry:
![](https://avatar.serasera.org/f561aaf6ef0bf14d4208bb46a4ccb3ad.jpg)
8. xxx
(
30/11/2009 16:17)
Ity koa aza tena loza be
---------------------------------------------------------------------------------
Edition n° 4469 du 21-11-2009
Libanona
Nitory ny renin’ilay mpiasa
Tafapaka eny anivon’ny Fitsarana ankehitriny ny raharahan’ny mpiasa nankany Libanona.
Niakatra Fampanoavana omaly, tao amin’ny lapan’ny Fitsarana eo Anosy, ny fitoriana nataon’ity renim-pianakaviana mikasika ny mpanera mpiasa iray mankany Libanona. Ny raharahan-janany vavy izay lasa narary saina tampoka ary voatery naiditra hopitaly eny Anjanamasina, no fototry ny fitoriana napetrany tamin’izany. Ity mpanera mpiasa ity no nandefa azy tany Libanona.
Nitarainan’ilay renim-pianakaviana, araka izany, ny fahoriana entiny amin’izao fotoana izao noho ny vola lany amin’ny fitsaboana an-janany. « Ny tsy fananana no nahatonga azy nandeha nila ravin’ahitra tany Libanona, nefa aretina no nentiny avy tany. Tsy misy anefa ny vola ho enti-manana amin’ny fitsaboana azy. Ny mpanera mpiasa nandefa azy tany tsy hita amin’ny fanampiana, nefa tokony ho andraikiny izany », hoy izy hentitra.
Nosoritany ihany koa fa sivy volana maninjitra ny zanany no nandeha niasa tany Libanona. Niala teto Madagasikara ny 4 febroary 2009 ary niverina ny 21 oktobra. Tsy nisy afa-tsy fito dolara monja anefa ny vola tany am-paosiny. « Ny telo volana voalohany ihany no nifanarahana fa tsy raisiny noho ny saran-dalana sy ny fikarakarana taratasy. Nefa tsy hita ny fito volana ambiny. 150 dolara isam-bolana anefa no karama nifanarahany tamin’ilay mpanera mpiasa », hoy ihany ity renim-pianakaviana ity.
Mirediredy
Tany am-boalohany, tamin’ny antso an-tariby nifanaovan’izy mianaka, dia nilaza ho miasa tsara ilay zanany vavy. Asa an-trano no nataony. Fa nanomboka ny volana jolay dia nitaraina ho nijaly izy. « Sady mitomany ilay zanako amin’izany. Tsy misy farany ny antsony amin’ny fitadiavana hevitra mba hamerenana azy hody », hoy ihany ilay renim-pianakaviana.
Nosoritany fa nanatona ny mpanera mpiasa nandefa an-janany izy taorian’izay, nefa dia valinteny tsy mahafapo no nataony: nasainy nitady vola hiantohany ny tenany hiverina. « Izahay anefa amin’izany tsy manana na dia vary iray venty aza ».
Tratry ny aretin-tsaina ny zanak’ity renim-pianakaviana ity amin’izao fotoana izao. Mirediredy, miteniteny foana ... Manan-janaka roa anefa izy ary tsy mahavita na dia ny mikarakara an’ireo zanany ireo aza. « Efa notsaboina ary sitrana tamin’izany izy raha vao tonga teto Madagasikara, nefa dia niverenan’ny aretina indray. Ary dia nalefa haingana notsaboina eny amin’ny hopitalin’Anjanamasina. Eny izy amin’izao fotoana izao, nanomboka ny 31 oktobra alina lasa teo ».
---------------------------------------------------------------------------------
Edition n° 4469 du 21-11-2009
Libanona
Nitory ny renin’ilay mpiasa
Tafapaka eny anivon’ny Fitsarana ankehitriny ny raharahan’ny mpiasa nankany Libanona.
Niakatra Fampanoavana omaly, tao amin’ny lapan’ny Fitsarana eo Anosy, ny fitoriana nataon’ity renim-pianakaviana mikasika ny mpanera mpiasa iray mankany Libanona. Ny raharahan-janany vavy izay lasa narary saina tampoka ary voatery naiditra hopitaly eny Anjanamasina, no fototry ny fitoriana napetrany tamin’izany. Ity mpanera mpiasa ity no nandefa azy tany Libanona.
Nitarainan’ilay renim-pianakaviana, araka izany, ny fahoriana entiny amin’izao fotoana izao noho ny vola lany amin’ny fitsaboana an-janany. « Ny tsy fananana no nahatonga azy nandeha nila ravin’ahitra tany Libanona, nefa aretina no nentiny avy tany. Tsy misy anefa ny vola ho enti-manana amin’ny fitsaboana azy. Ny mpanera mpiasa nandefa azy tany tsy hita amin’ny fanampiana, nefa tokony ho andraikiny izany », hoy izy hentitra.
Nosoritany ihany koa fa sivy volana maninjitra ny zanany no nandeha niasa tany Libanona. Niala teto Madagasikara ny 4 febroary 2009 ary niverina ny 21 oktobra. Tsy nisy afa-tsy fito dolara monja anefa ny vola tany am-paosiny. « Ny telo volana voalohany ihany no nifanarahana fa tsy raisiny noho ny saran-dalana sy ny fikarakarana taratasy. Nefa tsy hita ny fito volana ambiny. 150 dolara isam-bolana anefa no karama nifanarahany tamin’ilay mpanera mpiasa », hoy ihany ity renim-pianakaviana ity.
Mirediredy
Tany am-boalohany, tamin’ny antso an-tariby nifanaovan’izy mianaka, dia nilaza ho miasa tsara ilay zanany vavy. Asa an-trano no nataony. Fa nanomboka ny volana jolay dia nitaraina ho nijaly izy. « Sady mitomany ilay zanako amin’izany. Tsy misy farany ny antsony amin’ny fitadiavana hevitra mba hamerenana azy hody », hoy ihany ilay renim-pianakaviana.
Nosoritany fa nanatona ny mpanera mpiasa nandefa an-janany izy taorian’izay, nefa dia valinteny tsy mahafapo no nataony: nasainy nitady vola hiantohany ny tenany hiverina. « Izahay anefa amin’izany tsy manana na dia vary iray venty aza ».
Tratry ny aretin-tsaina ny zanak’ity renim-pianakaviana ity amin’izao fotoana izao. Mirediredy, miteniteny foana ... Manan-janaka roa anefa izy ary tsy mahavita na dia ny mikarakara an’ireo zanany ireo aza. « Efa notsaboina ary sitrana tamin’izany izy raha vao tonga teto Madagasikara, nefa dia niverenan’ny aretina indray. Ary dia nalefa haingana notsaboina eny amin’ny hopitalin’Anjanamasina. Eny izy amin’izao fotoana izao, nanomboka ny 31 oktobra alina lasa teo ».
![](https://avatar.serasera.org/9fe17acc9b67959967cd0c034fd468a1.jpg)
9. Lejoba
(
02/12/2009 12:04)
tongo-bakivaky tokoa : sady marary no mahamenatr'olona.
Manala baraka be satria indraindray mivoaka @ haino aman-jery mihitsy ny ataon'ny Malagasy toy izao. Efa nisy film l'instit t@ io koa aza.
Ny tena mampalahelo dia ireo mpiray tsikombakomba @ mpampiasa, satria misy olona mahafantatra foana itony.
Misy vehivavy 2 efa samy olon-dehibe izao, no fantatro aty tafavoaka t@ toe-javatra toa izao. Avy nitory ilay mpampiasa izy dia nahazo rariny. Ara-piarahamonina dia "milamina ny fiainany". Nefa rehefa miresaka aminy ianao na mandinika fotsiny dia tsapa fa namela takaitra anaty ny niainany. Lasa mpisotro toaka be ilay olona, ohatry ny adaladala izany ets.
Tokony hisy fepetra raisin'ny Malagasy mihitsy isaky ny misy mivoaka toy izao satria tsy sambany izao, aleo misoroka toy izay mitsabo.
Ohatra : miantso an-tariby sy mandefa sary isam-bolana raha kely ilay mandeha. Ankoatry ny hoe fandefasana vola any Madagasikara.
Fa dia misy biby fisainana mihitsy. Nefa eny imason'olona izao ireny miseho ho "olona" ery
Ny ataon'ny hafa firenena aza efa manahirana, mainka hoe samy Malagasy no mifanao izao :evil: :evil: :evil:
Manala baraka be satria indraindray mivoaka @ haino aman-jery mihitsy ny ataon'ny Malagasy toy izao. Efa nisy film l'instit t@ io koa aza.
Ny tena mampalahelo dia ireo mpiray tsikombakomba @ mpampiasa, satria misy olona mahafantatra foana itony.
Misy vehivavy 2 efa samy olon-dehibe izao, no fantatro aty tafavoaka t@ toe-javatra toa izao. Avy nitory ilay mpampiasa izy dia nahazo rariny. Ara-piarahamonina dia "milamina ny fiainany". Nefa rehefa miresaka aminy ianao na mandinika fotsiny dia tsapa fa namela takaitra anaty ny niainany. Lasa mpisotro toaka be ilay olona, ohatry ny adaladala izany ets.
Tokony hisy fepetra raisin'ny Malagasy mihitsy isaky ny misy mivoaka toy izao satria tsy sambany izao, aleo misoroka toy izay mitsabo.
Ohatra : miantso an-tariby sy mandefa sary isam-bolana raha kely ilay mandeha. Ankoatry ny hoe fandefasana vola any Madagasikara.
Fa dia misy biby fisainana mihitsy. Nefa eny imason'olona izao ireny miseho ho "olona" ery
Ny ataon'ny hafa firenena aza efa manahirana, mainka hoe samy Malagasy no mifanao izao :evil: :evil: :evil:
![](https://avatar.serasera.org/018a58fe05237df55a96ee4c840d216f.jpg)
10. fijo
(
25/12/2009 20:36)
ny ankety anie tsy hafaka sokafana indray rah atsy misy profo na "element"vaovao ampidirina ao anaty dossier e,ka manana izany ve le mpanao gazety ireo????