Ny fibebahana...
1. fidinirina
(
13/08/2009 11:14)
Voalohany dia tsy asan’Andriamanitra ny mibebaka fa an’ny olombelona. Ary tsy maintsy mibebaka ny olombelona (didin’Andriamanitra io).
Asan’ny Apostoly 17 :30 Ary Andriamanitra ninia tsy nijery ny andron'ny tsi-fahalalana; fa ankehitriny Izy mandidy ny olona rehetra amin'izao tontolo izao hibebaka.
I Jaona 1.8 Raha hoy isika: Tsy manana ota isika, dia mamita-tena, ary ny marina tsy ato anatintsika.
Ny soratra masina dia milaza fa ny finoana no zava-dehibe indrindra mba hananana fifandraisana sy fihavanana @ Andriamanitra.
Jaona 16.8 Ary raha tonga Izy (Jesoa kristy), dia hampiaiky izao tontolo izao ny fahotana sy ny fahamarinana ary ny fitsarana : ny fahotana, satria tsy mino Ahy (Andriamanitra) izy (ny olombelona)
Ny fibebahana no lalàn-tokana ahazoana ny famindram-pon’Andriamanitra sy ny famelana heloka.
Ny fibebahana dia fiovan-tsaina, fiovam-po, fahafoizana ny ratsy, miaiky fa mpanota, fiverenana @ Andriamanitra, mandray ny fiovana.
Ny fibehana marina dia tsy fandosirana ny valin-keloka noho ny ratsy natao. Tsy ampy izany satria ny fibebahana tsy fialàna @ ratsy fotsiny. Tsaroana ny fahadisoana, fa manaiky hijinja ny natao koa fa tsy fandosirana eo anatrehan’Andriamanitra toy ny nataon’i Adama. Rehefa mandray ny famelan-keloka dia mahatsiaro afaka ary miova ny fo sy ny saina ka tonga olom-baovao. Io no marika ahafantarana hoe nandray an’i Jesoa kristy niditra ao am-po.
Ezek 18 :30 Mitodiha, ka mibebaha amin'ny fahadisoanareo rehetra, dia tsy ho tonga fahatafintohinana mahameloka anareo intsony izany.
Asan’ny Apostoly 2 :38 Ary hoy Petera taminy: Mibebaha, ary aoka samy hatao batisa amin'ny anaran'i Jesosy Kristy hianareo rehetra mba hahazo famelana ny helokareo; ary hianareo handray ny fanomezana, dia ny Fanahy Masina.
II Korintiana 5.17 Koa raha misy olona ao amin'i Kristy, dia olom-baovao izy.
Asan’ny Apostoly 17 :30 Ary Andriamanitra ninia tsy nijery ny andron'ny tsi-fahalalana; fa ankehitriny Izy mandidy ny olona rehetra amin'izao tontolo izao hibebaka.
I Jaona 1.8 Raha hoy isika: Tsy manana ota isika, dia mamita-tena, ary ny marina tsy ato anatintsika.
Ny soratra masina dia milaza fa ny finoana no zava-dehibe indrindra mba hananana fifandraisana sy fihavanana @ Andriamanitra.
Jaona 16.8 Ary raha tonga Izy (Jesoa kristy), dia hampiaiky izao tontolo izao ny fahotana sy ny fahamarinana ary ny fitsarana : ny fahotana, satria tsy mino Ahy (Andriamanitra) izy (ny olombelona)
Ny fibebahana no lalàn-tokana ahazoana ny famindram-pon’Andriamanitra sy ny famelana heloka.
Ny fibebahana dia fiovan-tsaina, fiovam-po, fahafoizana ny ratsy, miaiky fa mpanota, fiverenana @ Andriamanitra, mandray ny fiovana.
Ny fibehana marina dia tsy fandosirana ny valin-keloka noho ny ratsy natao. Tsy ampy izany satria ny fibebahana tsy fialàna @ ratsy fotsiny. Tsaroana ny fahadisoana, fa manaiky hijinja ny natao koa fa tsy fandosirana eo anatrehan’Andriamanitra toy ny nataon’i Adama. Rehefa mandray ny famelan-keloka dia mahatsiaro afaka ary miova ny fo sy ny saina ka tonga olom-baovao. Io no marika ahafantarana hoe nandray an’i Jesoa kristy niditra ao am-po.
Ezek 18 :30 Mitodiha, ka mibebaha amin'ny fahadisoanareo rehetra, dia tsy ho tonga fahatafintohinana mahameloka anareo intsony izany.
Asan’ny Apostoly 2 :38 Ary hoy Petera taminy: Mibebaha, ary aoka samy hatao batisa amin'ny anaran'i Jesosy Kristy hianareo rehetra mba hahazo famelana ny helokareo; ary hianareo handray ny fanomezana, dia ny Fanahy Masina.
II Korintiana 5.17 Koa raha misy olona ao amin'i Kristy, dia olom-baovao izy.
répondu par rzakarivola le 20/08/2009 08:39
3. fahamarinana
(
13/08/2009 13:03)
:arrow: Tsy azoko koa hoe misy fanontaniana tokony ho valiana ve sa fampahalalana monja ?
Na izany aza dia misaotra e,misy ho dinihana indray ! :) (l)
Na izany aza dia misaotra e,misy ho dinihana indray ! :) (l)
4. fidinirina
(
13/08/2009 13:13)
fampatsahivana fotsiny hoe mila mibebaka ny olona vao mieritreritra hahazo famelan-keloka sy famonjena ary indrindra ny fiainana mandrakizay (mety tsy ianao tokoa no mila io fampianarana io fa olon-kafa)
5. ikaretsaka
(
13/08/2009 13:28)
misy tenin"i P Pedro izay manao hoe
azafady fa teny frantsay le izy
Il n'y a pas d'enfant mauvais ni d'homme mauvais. II y a des gens dans l'erreur, mal programmés ou fous. Frapper un homme ou l'enfermer ne le guérit pas.
Si tu fais pression sur lui, il peut essayer de changer sa conduite par peur, mais tu ne guériras pas la maladie qui le fait fonctionner ainsi.
Tu peux réprimer ses pulsions, mais elles resurgiront plus tard avec encore plus d'agressivité et de violence.
Tu dois te défendre de leurs comportements, mais ne pas les condamner en confondant le malade avec sa maladie.
azafady fa teny frantsay le izy
Il n'y a pas d'enfant mauvais ni d'homme mauvais. II y a des gens dans l'erreur, mal programmés ou fous. Frapper un homme ou l'enfermer ne le guérit pas.
Si tu fais pression sur lui, il peut essayer de changer sa conduite par peur, mais tu ne guériras pas la maladie qui le fait fonctionner ainsi.
Tu peux réprimer ses pulsions, mais elles resurgiront plus tard avec encore plus d'agressivité et de violence.
Tu dois te défendre de leurs comportements, mais ne pas les condamner en confondant le malade avec sa maladie.
6. bor2lais
(
13/08/2009 13:55)
Misaotra an'i fidinirina mizara momba ny fibebahana.
Voalaza teo :
"... Si tu fais pression sur lui, il peut essayer de changer sa conduite par peur, mais tu ne guériras pas la maladie qui le fait fonctionner ainsi.
Tu peux réprimer ses pulsions, mais elles resurgiront plus tard avec encore plus d'agressivité et de violence... "
--> io izany ilay antsoina hoe : "là où est le symptôme, là n'est pas le pb !".
Heverina fa olona manana ratra (na alahelo) na fahatezerana anaty ny olona toy io. Mety mitady "fibebahana" avy amin'ilay nandratra azy izy !
Ny olana fotsiny dia ny hoe : mahatsiaro tena diso ve ilay olona andrasany hibebaka sa tsia ?
Dia ampifandraisina amin'ity lohateny ity ihany koa : inona no atao raha tahiny misy manao ratsy aminao ?
Voalaza teo :
"... Si tu fais pression sur lui, il peut essayer de changer sa conduite par peur, mais tu ne guériras pas la maladie qui le fait fonctionner ainsi.
Tu peux réprimer ses pulsions, mais elles resurgiront plus tard avec encore plus d'agressivité et de violence... "
--> io izany ilay antsoina hoe : "là où est le symptôme, là n'est pas le pb !".
Heverina fa olona manana ratra (na alahelo) na fahatezerana anaty ny olona toy io. Mety mitady "fibebahana" avy amin'ilay nandratra azy izy !
Ny olana fotsiny dia ny hoe : mahatsiaro tena diso ve ilay olona andrasany hibebaka sa tsia ?
Dia ampifandraisina amin'ity lohateny ity ihany koa : inona no atao raha tahiny misy manao ratsy aminao ?
7. rakapy
(
13/08/2009 14:42)
Hoy Bor2lais
Hoy ny baiboly hoe, raha misy mamelaka ny takolakao avia dia omeo azy koa ny avanana. Izay azo atohy @ ny fanotanianao ka lasa hoe raha misy manao ratsy aminao dia omeo azy koa ny vadinao hanaovany ratsy. Tonga dia misanasana be ho anay ny varavaran'ny lanitra.
inona no atao raha tahiny misy manao ratsy aminao ?
Hoy ny baiboly hoe, raha misy mamelaka ny takolakao avia dia omeo azy koa ny avanana. Izay azo atohy @ ny fanotanianao ka lasa hoe raha misy manao ratsy aminao dia omeo azy koa ny vadinao hanaovany ratsy. Tonga dia misanasana be ho anay ny varavaran'ny lanitra.
8. bor2lais
(
13/08/2009 15:39)
rakapy:
Hoy Bor2lais
inona no atao raha tahiny misy manao ratsy aminao ?
Hoy ny baiboly hoe, raha misy mamelaka ny takolakao avia dia omeo azy koa ny avanana. Izay azo atohy @ ny fanotanianao ka lasa hoe raha misy manao ratsy aminao dia omeo azy koa ny vadinao hanaovany ratsy. Tonga dia misanasana be ho anay ny varavaran\'ny lanitra.
--------
Misaotra an\'i rakapy @ valinteny.
Na fantatro fa somary vazi² aza no nanaovanao azy dia azo akana lesona ihany @ fomba fandinihana ny Baiboly. Raha raisinao ara-bakiteny tokoa aloha dia tsy mahagaga raha hiafara @ toy io no anaovanao ny vadinao ny farany !
Ekena fa voasoratra ao io lazainao io ary Jesoa no niteny azy io. Saingy raha mandinika tsara io antsoinay hoe Baiboly io ianao dia tsy tahaka ny eritreritrao io mihitsy ny \"application\" nanaovaNY azy !
Rehefa nofelahana Izy dia nangata-panazavana : fa inona no tsy nety nataoko no felahanao Aho (na mitovitovy @ izay) ? Ilazana izany fa ilaina ny \"fibebahana\" vao mahazo famelan-keloka fa tsy \"gratuit\" akory !
HS kely mikasika ilay felaka takolaka havia sy havanana !
Matetika ny \"droitier\" rehefa mamelaka dia ny takolaka havia no voa voalohany. Dia atolory azy ange ny takolakao havanana raha tsy somary sahirana ihany izy e ! Mety ny tavanao angamba no ho voafelaka !
HS kely ny ahy iny !
10. ikaretsaka
(
13/08/2009 22:27)
mpivavaka moa ny vadin'i cutie io sa..... alohan'ny hanaovako ratsy azy dia mba omeny ahy ny vadiny..... ;-) :-D :-D :-D :-D :-D :-D
11. fahamarinana
(
14/08/2009 08:42)
:arrow: bor2lais :Tena hikimeme foana ve tsika ity ! :-D :-D :-D !! azoko sary an-tsaina ilay fanoharana ! :-P
Tsy adinoiko ny misaotra an'ise koa tamin'ilay fanampim-panazavana :D (l)
Tsy adinoiko ny misaotra an'ise koa tamin'ilay fanampim-panazavana :D (l)
12. bor2lais
(
14/08/2009 08:56)
faha : ka ilay hoe "atolory" koa ny takolakao havanana ange izany tsy voatery hoe omeo felahany koa fa mety hoe "arovy" fa sao voa eo koa !
Ho Azy irery ihany ny voninahitra e !
Ho Azy irery ihany ny voninahitra e !
13. fahamarinana
(
14/08/2009 09:01)
:arrow: bor2lais : eka ! Ho AZY irery tokoa e !! ,fa mba tiako koa ilay kimeme eny antsefatsefany eny indrindra vao maraina toy izao ! Mirary soa ho an'ise ! :D (l)
15. bor2lais
(
15/08/2009 10:03)
Ikaretsaka > mba azonao hazavaina ve ny tianao lazaina @ ity hoe "vajo alika" lava ity azafady indrindra fa tena tsy fantatro mihitsy ...
Misaotra anao mialoha ...
Misaotra anao mialoha ...
16. rzakarivola
(
20/08/2009 08:39)
ikaretsaka:
Il n\'y a pas d\'enfant mauvais ni d\'homme mauvais.
==> Ity indray ny tenin\'i Jesoa Kristy.
\"...un bon arbre porte de bons fruits, un mauvais arbre produit de mauvais fruits. Un bon arbre ne peut pas porter de mauvais fruits, ni un mauvais arbre de bons fruits. Tout arbre qui ne donne pas de bons fruits est arraché et jeté au feu.\". Nen\'iza no marina ?
ikaretsaka:
... mal programmés ou fous.
==> Raha azoko tsara, ny mpamorona izany no tsy nahay namorona sy adala?
ikaretsaka:
Si tu fais pression sur lui, il peut essayer de changer sa conduite par peur, mais tu ne guériras pas la maladie qui le fait fonctionner ainsi.
==> 1- En physique, diminuer la chaleur, c\'est augmenter la pression. Ts maintsy otrzany koa ny @ ara-panahy.
ikaretsaka:
Tu peux réprimer ses pulsions, mais elles resurgiront plus tard avec encore plus d\'agressivité et de violence.
Tu dois te défendre de leurs comportements, mais ne pas les condamner en confondant le malade avec sa maladie.
==> Jesoa koa milaza zavatra toy izany :
1- \"Lorsqu\'un esprit mauvais est sorti de quelqu\'un, ... Alors il va chercher sept autres esprits encore plus méchants que lui et les ramène avec lui. ... Finalement, la condition de cet homme est pire qu\'avant. \"
2- \"Je ne te demande pas de les retirer du monde, mais de les préserver du diables. \". Ny mampiavaka an\'i Jesoa, (à part la théorie de la trinité) dia ity :
\"Le Fils est venu dans le monde, non pour le condamner, mais pour qu\'il soit sauver par Lui\"
