JIRAMA

1. simplex ( 09/03/2007 11:44)
big deal,

http://www.lexpressmada.com/index.php?p=display&id=5890
http://www.madagascar-tribune.com/index.php?JOURNAL=1153&ART=22481

http://www.les-nouvelles.com/default.php?file=article&mode=detail2&id=26867

novalian'i naej ny 03/01/2008 10:50
2. Robert ( 09/03/2007 13:13)
Resaka io JIRAMA io, marina ny azy fa facture io ka tokony aloha an'ilay mpanjifa...

Ary ny mpanjifa ahoana, rehefa manao delestage ny JIRAMA, tokony miantoka ny anjarany koa izy, amin'ireo fantiantoka vokatrin'ilay jiro tapaka.

Tsy misy fiavorana ny mpanjifa mintsy fa ny JIRAMA no manana ny teny farany foana. izay ataony de mety daholo..
3. patrick2002 ( 09/03/2007 19:31)
Ny resaka energie moa dia fototry ny toekarena ,ka iaraha -malala fa ny ny facture ny JIRAMA dia anisany lafo indrindra eran'izao tontolo izao ,nefa ny JIRAMA dia mitaraina fa matiantoka foana.
Ny probleme dia ny fanjakana no tsy mandoa ny facture ,tokony halohany ho an'i JIRAMA .
Inona daholo ireo facture reo hoy ianao, ny batiment public rehetra ,sekoly ,ministere rehetra ,caserne,hopital ,campus université, jiro manazava ny lalana .
Mba fantatrao moa fa 65% ny electricité vokariny JIRAMA ,mandeha an'ireo zavatra voalaza ireo ,vokany maty antoka ny jirama, ka ny mpanjiva tsotra no manetsina ny fantiantoka ,voatery hatao lafo be ny courant ka tsy araky ny operateur economique intsony.
Ra Fanjakana etsy mialangalana fotsiny ,ka amiko dia samy manana ny marina na ny Jirama na ny operateur economique .
solution tokony isy budget manokana mihintsy ao @ budget public handoavana ny electricité.
4. simplex ( 11/03/2007 13:20)
Robert,
marina ny an'la fa saingy ny contrat an'ny Jirama hoe mandoa vola hoan'ny jiro sy rano laniny ny mpanjifa. Izany hoe @ le fotoana an'ny delestage ireny tsy mandany ny manjifa d tsy mandoa in in kou :°)

Ny tena marina, ny jiro sy rano tokony ho facteurs de competitivite an'ny indostria ihany kou kanefa ny antsika ny mifanohitra @ zay no mitranga. Tsy vitan'ny hoe faran'izay lafo le izy fa ny qualite kou mbola tsy a la hauteur. Tena faran'izay service tsy mande indrindra ngamba hoy aho ny Jirama.

Asa ze mba hafitsok'i Ramiaramanana fa efa natao ministera manokana mintsy ny misahana ny energie. Ra zao kosa mbola tsy mande ihany d tokony hametra-pialana mits nedala fa tsssss.

Patrick,
Marina kou ny an'la. Fa tao aorinan'ny le krizy-na tresorerie an'ny Jirama iny d noforcern'i ra8 handoa ny arrieres-ny ny ankamaroan'ny ministera.
Ny tena probleman'ny Jirama an, voalohany aloha d tsy azo nodecentraliser-na ny gestion-ny satria le cental thermiq minana be @ resaka cout mihoatra @ central hydrauliq. D manjary avo be ny vidin'ny jiro sy rano @ ireny toerana ireny, izay mazana any @ dezaka. Izany hoe problema politika le izy. Satria tsy hahaloa jiro sy rano mintsy ny tambanivohitra ra lafo be iny. Kanefa ra samy nanana ny gestion-ny Jirama isan'isany mety miainga ihany ny zone industrielles ohatr'i Tana sy Bira, Tamatave ohatra... Izay anefa mifanohitra @ le hoe dvpt harmonieux @ samy regions.
Teo aloha kou tsy nahazo nanafatra ny fuel ampiasainy ny Jirama fa tsy maintsy mandalo an'ireo distributeurs nahazo ny Solima taloha ireo. @ zao mou efa liberalisee tanteraka le izy ka mba mampihena kely ny cout izay...


Faharoa, eo @ le fangalarana. Tana alou no tena jiolamboto @ iny lafiny 1 iny, manao branchement illicite ny ankamaroan'ny olona. Zany hoe lasa tsy rentable intsony ny le izy satria ny exploitations mande ihany nefa ny vola miditra tsy mifanaraka.

Fahatelo, services publiq. Izay misy ny tsy azo hialana na tsy mahaloa vola aza. Ohatra hoe hopitaly, ministera, presidence, miaramila,... Iny aloha d tena marina hoe tena ao anatin'ny Budget le izy fa tsy haiko hoe manin no tsy mandoa ry zareo. Kanefa iny tokony hoe tapaka @ budget manaraka ra vao hoe credit tsy nampiasaina... Le bonne gouvernance mintsy ngambany no tsy ao. Na izany na tsy izany d ilana reforme ny be mintsy ny service publiq. Ohatra fotsiny hoe ny Universite, refa autonome ry zareo tokony mizaka ny jiro sy ranony. Ny olana kou anefa eo @ le budget alloue-n'ny fanjakana hoan'ny univ tsirairay avy tsy mahazaka izany. Nefa ra vao ampandohavina electricite ny mpianatra d raikitra indray ny grevy... Ka io problema de mentalite be mintsy hoe refa tsy ahy d tsy raharahako. Kanefa ra tiana hande ny Jirama d tsy maintsy hampadoavina jiro sy rano ny mpianatra eny fa na hoe asiana tarifa preferentiel hafa aza...
5. simplex ( 11/03/2007 13:41)
mikasika an'ity lohahevitra ity manokana, @ le resaka contentieux @ Jirama sy ny secteurs prives (sasan-tsasany).

Ny fahitako azy tena ras le bol an'ny havendranan'ny Jirama ry zala e. Eo @ le resaka qualite no tiako tenenina. Sady tsy misy service apres vente zany ny an'ny Jirama ary tsy ny hanome fahafahampo an'ny client no tena tanjondry lerony. Somary normale ihany aloha izay satria izy monopole, tsy dia mila marketing loatra izy. Kanefa @ dimension economiq an'ny entreprises sy industries vatsiny tokony miezaka manao zavatra qualites izy. Le jereo eto farany nalefako io izao ny point de vue an'ny Mpandraharaha, izay milaza tsotra izao fa manova contrat unilaterales ny Jirama (izay azony atao entrepa). Ary tsy nihaino ny suggestion an'ny mpandraharaha @ le puissance souscrite fa otran'ny nataon'zala fanahiniana le izy mba hahazoany vola emplus ngambany.


Eo @ lafiny gestion indray nefany, izany hoe eo @ toeran'ny Lahmeyer, d tsotra fotsiny: tsy entreprise-mpianakaviana io ka azo anaovana kiantrano antrano. Efa fantatrareo mialoha ny toe-draharaha ka aloavy alou izy du rehetra zay vao mikozy... eo zany le hoe tsy misy etat d'ame. Ny tena adin'ny zala zany d ohatry ny hoe tsy asiana distinctions entre menages sy secteurs prives e. Izay marina ra tsy hiangatra.

D tsy hay be ihany le izy e. Ra ampiakarina anefa io mety voan'ny Lahmeyer ny Mpandraharaha. Asa anefa. Za anefa mahita mitsy hoe tsy alehany mintsy io societe Allemand io eo @ lafiny fitatanana. Satria ny Jirama talohan'ny nidiran'zala tao tena anisan'ny orinasa nampiditra vola be indrindra hoan'ny fanjakana, eny fa na tsy nandoa vola mintsy aza ny fanjakana hoan'ny jiro laniny. Refa natao mazava indray ve ny fitantanana vao hoe lasa catastrophe le izy???

Ny vahaolana tsotsotra hoy aho d esorina ny Lahmeyer, d aleo samy hitantana ny Jirama-ny regions isan'isany ho hitan'ny havany eo ze tena tsy alehany. Tsy manina na atao hoe Jirama tsy zarazaraina fa 1 ihany en tant q fournisseur jiro sy rano foana fa tsy misy particuliers na orinasa maka directe any fa ny regions no mitantana ny azy. Ny services publiq indispensable atao gestions mitokana kou...

Ary hono wa, tsy metimety kokoa v ra hoe asaina mandoa jiro sy rano ny mpiasan'ny Jirama fa ny karamandry zala na hoe prime na hoe suppl no ampitomboina eeee....
6. Robert ( 13/03/2007 17:49)
Lava tanana loatra ny fanjakana rehefa te-haka vola ao @ JIRAMA.
7. VIRGINIE ( 14/03/2007 14:34)
IreO JIRAMA ireo aloha dia tena mampifilafila ny mpanjifa mihintsy e!manao'zay tiany atao,tsy misy concurance angamba dia manjakazaka,fa in mou no lazainao ho tsisina eo, satria ve lasan'ny vaventy ny tena herin'aratra dia ny madinika foana no asaina manao recuperation nefa firifiry mou izao ny olona tsy mbola manana jiro foana hatramo'izao ? tena mijalijaly mihitsy miandry ny sitrapon'ny jirama. Ny devis fotsiny no tangosany dia avela hiesona ny vahoaka madinika, fa nankaiza ireny vola ireny e!
Zao fanarenana ny JIRAMA no hiraina ombieny ombieny dia ho hita eo indray.
8. xxx ( 14/03/2007 14:55)
Lahmeyer tsy mahavita azy e! hiaraha mahita fa nikororosy ny jirama hatrami'ny nidirany tao,
branchement illicite : Kou vendrana ve tsy hararaotin'ny olona e!
Iza no tena mihinambolan'olona e! ny JIRAMA sa ny FANJAKANA.

raha tsy ampandoavina vola ny mpiasan'ny JIRAMA , tairo ary e! aza ampandoavina ecollage ny zanaka mpampianatra, aza sazina ny zanaka mpitandro filaminana,ataovy maka vola fotsiny ko ny mpasan'ny banky etc....ho hitatsika eo ny hiafarany.

aza terena hanonitra ny fantiantoka lasan'ny trondro be ny vahoaka madinika

tena mampihomeny mihitsy ilay havendranana.
9. xxx ( 14/09/2007 12:03)
:(:x:cry::roll::lol:8O:?::?::?::?::?: aiza ihany le fampandrosoana e! firy zao no nampiasa labozia t@ fitondran-dRatsiraka no efa manana electricite @ zao fotoana izao fitondran-dRavalo izao ? toy izany koa ny RANO , firy ny matsaka @ lava-drano no lasa manana robinet ao an-tanana ankehitriny?

Endrika iray hitarafana ny fahombiazan'ny mpitondra izany , Tena mahavita azy ny mpitondra ankehitriny raha voavahany io olan'ny jirama io, iankinan'ny toekarena maro mantsy izy io, firifiry ny mpandraraha te hanorina orinasa eto amintsika no mitsoaka @ izao fotoana vokatry ny tsy fisian'ny herin-jiro? ny insecurite manginy fotsiny sns sns
10. sarobidy ( 02/11/2007 11:23)
za mo tsy te haka aretimpo @ ty resaka Jirama ty fa d zay ataony eo mety daholo e:D
11. naej ( 03/01/2008 10:50)
ohatran'ny naheno za hoe @ ity 2008 ity dia tsy hisy intsony ny delestage raha toa ka misy ny ranonorana,
zao anefa efa tena misy tondra-drano mihitsy aza vokatry ny ranon'orana ka aleo indray jerena .
© Eugene Heriniaina - serasera.org 1999 - 2024 - page load 0.0891