Darwin sy ny Baiboly

1. Herimiafina ( 02/09/2005 20:18)
Raha ny fahitako azy dia tsy misy mahasamihafa ny zavatra nolazain'i Darwin sy ny Baiboly momba ny niforonan'ny olombelona sy izao tontolo izao.
Maro anefa ireo siantikika no milaza fa mino an'i Darwin ary tsy manaiky ny Baiboly.

Vakio tsara ireo Boky roa ireo dia ho hitanao tahaka ny nahitako azy fa tsy misy zavatra contradictoire mihintsy saingy nofehezin'ny Baiboly ao anatin'ny efatra pejy ny asa nataon'i Darwin anaty 800 pejy (na mihoatra aza).
novalian'i bichette ny 28/09/2005 07:04
2. aristar ( 02/09/2005 23:37)
zavatra roa samihafa mihintsy satria arakin'ny Baiboly dia 6 andro i Jehovah noho nanoronan'izao tontolo izao ary niala sasatra izy tamin'ny andro faha-fito ary andro iray noho nanamboharan'ny olombelona (La Genèse 1, 1-31) ary @ théorie darwinienne dia l'homme descend du singe
3. Herimiafina ( 03/09/2005 04:19)
Ny Baiboly dia sarinteny nadika amin'ny fomba hahazahoan'ny olombelona azy.
- Ny "misia ny mazava" dia mifandray amin'ny talohan'ny bing bang katreo amin'ny bing bang.
- Ny fito andro niasan'Andriamanitra dia mety mifandray amin'ny 7 milliards d'années an'i Darwin (Mbola tsy nisy daty sy calendrier gregorien tamin'izany ka tsy voatery voamarina fa fito andro marina ny nanisana ny famoronana ny tany aman-danitra).
- Ny olombelona tsy niforona raha tsy tamin'ny andro faran'ny évolution araka ny Baiboly na ère anakiray arak'i Darwin.
- Namorona ny zava-drehetra Andriamanitra vao namorona ny olombelona. Niforona talohan'ny olombelona ny "singe". tsy nohazavain'ny Baiboly anefa hoe mety avy amin'ny singe tokoa ny olombelona, mba hialana amin'ny interpretation diso sy manakorontana.

Raha raisinao ara-bakiteny ny Baiboly dia tsy ho hitanao ireo "similarités" ireo.
Tadidio fa ny resaka calendrier, ny daty, ny alatsinainy, ny talata, sns dia zava-baovao efa taty aoriana elabe vao niforona, koa tsy mitombina ny fito andro katroka ara-bakiteny.
Moa raha jerena tsara ny hevitr'i Darwin dia ny andro iray tamin'ny niforonan'izao tontolo izao dia mety amina miliara d'années satria mety mbola tsy nahazo izao forme hananany amin'izao ny tany.

Jereo tsara anie e.
4. aristar ( 03/09/2005 10:19)
Ton parallèle entre la Bible et Darwin est vraiment approximatif et ne tiens pas du tout la route!
Voalohany ny boky référence :
- Charles Darwin, L\'ORIGINE DES ESPECES, au moyen de la sélection naturelle ou la lutte pour lexistence ans la nature (traduit sur l\'édition anglaise définitive par Edmond Barbier) 2 Tomes, Editeur Jean de Bonnot, près la nouvelle église de la Madeleine tenant négoce de librairie à l\'enseigne du canon.
- La Sainte Bible (traduit d\'après les textes originaux hébreu et grec) Nouvelle version Segond révisée, Editeur Alliance Biblique Universelle
- Ny \"misia ny mazava\" dia mifandray amin\'ny talohan\'ny bing bang katreo amin\'ny bing bang.

Misy théorie milaza faha misy koa ny big crunch ao aorinan\'ny big bang dia phénomène cyclique big bang - big crunch- -big bang - big crunch .....
- Ny fito andro niasan\'Andriamanitra dia mety mifandray amin\'ny 7 milliards d\'années an\'i Darwin

14 milliards d\'années ny taonan\'ny Univers ary 4 milliards d\'années ny taonan\'ny système solaire ary ny olombelona dia 30000-50000 années
Tsy tohizako intsony faha vakio tsara aloha ny avis du traducteur.
... Plusieurs éditions en ont déjà paru en France. Aucune n\'est complète, car l\'auteur, dans chaque nouvelle édition anglaise, a apporté d\'importantes modifications à son ouvrage.
La présente traduction a été faite sur la sisième édition anglaise. C\'est l\'édition définitive, aux dires de Darwin lui-même...

Vakio koa ny chapitre voalohany
Notice historique sue les progrès de l\'opinion relative à l\'origine des espèces, avant la publication de la première édition anglaise du présent ouvrage
...La première édition anglaise du présent ouvrage a été publiée le 24 Novembre 1859, et la seconde le 7 janvier 1860...
5. Herimiafina ( 03/09/2005 15:34)
Misaotra an'i Aristar noho ny fanamarihana.

Ny hevitro mifandraika amin'ireo voalaza ireo dia izao:
Tsy miady hevitra amin'ny Thèse de Darwin aho satria basée tamin'ny observation isankarazany ny azy ary lazainy ho verité scientifique à prétention universelle.
Efa namaky ouvrage sasantsasany an'i Darwin sy ireo disciples-ny aho, saingy ny fanamarinhana kely tiako hoe entina dia ireto:
1- Momba ny Baiboly "La Sainte Bible (traduit d'après les textes originaux hébreu et grec)". Dia misy différence d'interprétation goavana be raha alaina amin'ny tena Baiboly originelle na Teny arameana (Hebreo taloha) ary mety tsy ho takatry ny olona ny hevitra raha tena nadika marina araka ny heviny. Ka noho izany dia nadika araka ny toetr'andro ary manaraka ny niveau de compréhension contemporain, ka noho izany dia afaka mi-affirmer aho hoe: "NOTRE COMPREHENSION DE LA BIBLE EST INCOMPLETE".
2- Amin'ny théorie an'i Darwin, izay mitovy amin'ny recherche rehetra tamin'izany fotoana izany dia namboarina imbetsaka vao no-publier-na. Ny antony dia natahorana tokoa ny antsoina hoe "Comité épistemique" sy ny "Eglizy" tamin'izany noho ny hevitra noheritreretina mety ho contradictoire amin'ny fivavahana.
3- Ny tena fondement ny théorie an'i Darwin ny fahalalako azy (hitsio raha diso) dia momba ny SPECIATION, ny MUTATION SOMIQUE ary ny SOMMATION.
Voazava ao avokoa ny niandohan'ny forme de vie ety antany ary ny fiforonan'ny espèce rehetra. Basée sur beaucoup d'observations ireo zavatra rehetra ireo.

Noho izany dia amiko aloha voalohany indrindra dia:
- Noho i Darwin nandroso hevitra mifanohitra amin'ny fivavahana sy ny Baiboly dia natao izay hi-demontrer-na amintsika ankehitriny fa Tsy mivavaka izay manaraka an'i Darwin.
"L'Eglise a joué contre son jeu et non avec son jeu" satria koa i Darwin dia mety ho ni-se prononcer contre ny Fiangonana.

Ka rehefa nasesika tao andohantsika aza izany hevitra izany dia lasa tsy nametrampanontaniana intsony isika hoe inona moa no FONDEMENTS an'izany rehetra izany.

Noraisintsika ho marina avokoa izay efa voalaza rehetra ary tsy nampiasa ny atidohantsika intsony isika nametrampanonataniana hoe : Fa nahoana?

Ka ny heritreritro dia ny hanohy ny fikarohana momba ny fampifandraisana ireo hevitra roa ireo saingy be loatra ny ouvrage milaza izay samy tiany ho lazaina no sady milaza miteny ny marina ka mila toro-hevitra aho.
6. Herimiafina ( 03/09/2005 15:40)
aristar:

Ton parallèle entre la Bible et Darwin est vraiment approximatif et ne tiens pas du tout la route!



En effet, c'est une HYPOTHESE DE RECHERCHE et non une loi. Il vous reste à le confirmer ou à l'infirmer, c'est ca la discussion.
7. hery ( 04/09/2005 09:21)
Asa raha nahita ianareo fa nandeha tao amin'ny Jour Du Seigneur (France 2) androany alahady mihitsy io resaka io.
Nahafinaritra ahy ny intervention-n'i Jacques Arnould

http://www.cnes.fr/html/_455_465_2426_.php ny momba an'i Jacques Arnould sy ny boky vitsivitsy nosoratany momba an'io

8. aristar ( 04/09/2005 21:49)
Tsy tao amin'ny Jour du Seigneur faha Présence Protestante
9. fijo ( 04/09/2005 23:11)
ny tsy mampitovy azy dia izao.
darwin mitondra porofo,ny baiboly manao angano.
10. pitchou ( 05/09/2005 01:39)
zà tsy mbô nahita zany emission zany! saingy fehin-kevitra angamba no azo andikana ny baiboly fa tsy mot à mot! raha miresaka ny andro fotsiny manko dia toy ny arivo taona amintsika ny indray mipi-mason'Andriamanitra, ka afaka manao kajy daholo izany hoe hafiriana ny namoronany ny olombelona
11. Herimiafina ( 06/09/2005 04:02)
Manao ahoana daholo, miala tsiny raha izao vao afaka namaly fa niditra nianatra dia tsy dia manampotoana firy intsony.

Misaotra betsaka tamin'ny toro-marika isankarazany surtout ireo référence voalaza esty ambony ireo. Hotohizako miadana eo ny momba izay.

Fanamarihana kely fotsiny dia "rehefa manao recherche, dia ilaina ny antsoina hoe recul, na remise en question".
Ilaina arak'izany ny mametraka fanontaniana mifandraika amin'ny hoe POURQUOI sy ny COMMENT?
Satria ny olombelona dia misy zavatra tsy hainy fa misy zavatra hainy, ary tsy maintsy mampifandray ny zavatra tsy hainy amin'ny zavatra hainy foana (reflexe humain).

Noho izany dia, rehefa avy namaky boky marobe, resultats scientifique aho dia nanjary nahazo fahazarana mitsikera, manontany, satria ny asan'olombelona dia misy foana tsy ampy. Ary izay no nahatonga ahy nametraka io fanontaniana io (Question de départ) hoe "tsy misy ve quelque part points mampifandray ireo hevitra roa voalaza ireo?" satria ny olombelona dia tsy mino afa-tsy izay lazaina aminy sy inoany, ary tsy te-hahalala izay hevitra ambadika.

Misy fomba fijery roa ireto azoko aroso:
1- "Ny zava-boahary no ahafahantsika mahafantatra ny Mpamorona azy"
2- "Ny toetoetry ny mpamorona no ahafahantsika mamantatra ny zava-boahary havoakany"

Dia izaho miandany amin'ilay fomba fijery voalohany.

12. pitchou ( 06/09/2005 09:06)
:-D :-D:-D:-D le 2° izany le we: "tel père tel fils, telle mère telle fille"?
13. Veloo ( 06/09/2005 16:23)
zao ry reto a raha mino ny baiboly nareo dia tazony tsara aza mety rebireben\'ny boky hafa mihitsy, ary mariana fa ny nisian\'ny tany hipetrahatsika ity dia mbola latsaka kely ny 6000 annees fotsiny. Ny scientifika no mamorona oe efa ela be millenaire sns sns......
14. pitchou ( 07/09/2005 17:54)
d iza no nilaza hoe 6000 années raha ny siantifika nilaza fa efa ela lavitra noho izany?8O
15. Herimiafina ( 07/09/2005 18:45)
Tsy nisy niaina tamin'izany fotoana izany isika ary hypothèse daholo no niangaina nahafahana miteny izany rehetra izany, firy taona tokoa moa ny tany?

Ny "Datation par Carbone14 ve no anisan'ny fomba nahafantarana izany?" Sa ny fanisana ny hatevin'ny couche ny sous-sol, strates rehetra any amabnin'ny tany any? Misy limites daholo izany rehetra izany satria na ny siansa aza manana limite.

Vakio tsara anie fa ny teny fampiasa ao anation'ny résultats scientifique rehetra dia ny hoe INDETERMINÉE na "limite indeterminée". Satria tsy nisy afaka namantatra exactement ny zavatra tsy fantany ny olombelona.

Efa ela ny siantifika no nampanantena ny zanak'olombelona ny antsoina hoe "Immortalité", nefa aiza izany izao, misy ve izany, izaho aloha mbola tsy nandré e.

Efa ela ny siansa no nilaza fa ny olombelona rahatrizay dia mitombo halava hatrany, misy ny antsoina hoe Effet d'Heterosis izay fikambanan'ny toetran'ny RAR any amin'ny zanaka:
- Raha 1,70m ny Ray.
- Raha 1,60m ny Reny.
- Ny zanaka izany dia tokony hanana halava eo amin'ny 1,65m eo (moyenne) nefa noho ilay effet d'hétérosis dia lasa 1,75m ilay zanaka, izany hoe Hétérosis=10cm. Dia raha mitohy hatrany hatrany hono izy io dia tena 4m ny halavan'ny olona aty amin'ity taonjato iainantsika ity.
Nefa aiza izany izao?
Misy zavatra sty voalaza sy tsy fantatra ao izany.
Ka tsy azo lazaina ho verité scientifique à prétention universelle izao fikarohana rehetra izao.

Ny mpanoratra dia tokony hahampahafantatra ny limite-ny asany foana, tsy natao anefa izany satria te-hidedaka ho Andriamanitra daholo sy hahazo ny prix Nobel dia tsy nilaza ny marina.
16. doum ( 08/09/2005 11:45)
an an ny marina de zao ANdriamanitra no namoroan ny zvt rehetra e
aoka tsy hanaiky halemen'ny zvt hafa isika
17. Veloo ( 08/09/2005 16:40)
doum =D=D=D
18. Herimiafina ( 09/09/2005 01:47)
Tsara be ny siansa kah, Tsara be koa Andriamanitra.
Satria ny siansa dia zavaboaharin'Andriamanitra ihany.
19. pitchou ( 09/09/2005 18:41)
hihihi! merci herimiafina nampahatsiahy ny lesona fahiny! tsy tokony ho adino koa fa ny siansa matahotra loatra @ fahaarinan'ny resultats hitany d tsy siansa satria tsy mety ampiasaina! tsy maintsy avoitranao ny valiny tsy azo kianina fa tsy ze limites ihany no asongadina!
20. Herimiafina ( 09/09/2005 21:19)
Ka iza ary no namorona ny hoe 1 + 1 = 2 e?Aty aminay mantsy misy hoe 0, na 1 na 11 koa mbola azo atao valiny daholo. Iza no marina.
© Eugene Heriniaina - serasera.org 1999 - 2024 - page load 0.2814