mahazo aina hono ny ariary e

1. bazylou ( 16/08/2008 19:58)
"""L’Ariary continue son petit chemin et se rapproche progressivement de la barre des 1/2 400 pour la parité euro/Ariary. A la clôture du MID (Marché Interbancaire des Devises) lors de la dernière séance de la semaine, c'est-à-dire le mercredi 13 août, les cours se situaient à 1/2 411,46 alors que l’euro valait la veille Ar 2 415,22 et

2 419,37 l’avant-veille. Il faut noter que le 1er août dernier, l’euro se négociait encore Ar 2 454,32. Par contre, l’Ariary semble ne pas trop bouger ces derniers jours par rapport à la devise américaine. Mercredi dernier, les cours étaient de 1/1 617,43 alors que le billet vert se négociait à 1 616,23 la séance d’avant.

L’appréciation de l’Ariary devant la monnaie unique européenne laisse plus d’un optimistes, particulièrement, les importateurs, qui payent en ce moment moins cher leurs factures. Mais la question que l’on se pose est de savoir si ces opérateurs ont les moyens d’accroître leur volume d’importation.

Mais du côté des techniciens, l’on se dit quelque peu inquiet de cette situation dans la mesure où si l’Ariary devenait trop cher aux yeux des investisseurs, cela risquerait de dissuader ces derniers. Quoi qu’il en soit, la bonne santé de l’Ariary et surtout le fait que celle-ci se trouve dans une situation plus ou moins stable ne peuvent être que des signes positifs.

En effet, il faut rappeler qu’à l’époque où la monnaie malagasy se trouvait dans l’impasse, celle-ci ne cessait de se déprécier devant les deux devises pivots du MID, à savoir, l’euro et le dollar, les opérateurs économiques de la place avaient éprouvé tout le mal du monde dans la gestion de leur entreprise. Ce qui les avait empêchés d’avoir une vision plus lointaine. Cela ne veut pour autant pas dire que la situation actuelle de l’Ariary permet aux promoteurs de faire des projections. La stabilité de la monnaie nationale étant très fragile, on préfère être prudent dans le milieu des affaires. """

Didier Rambelo
MAhazo aina fa tsy mbola salama tsara ee!!! mbola hoela ilay hoe 1euro = 1ar!!!
:-D :-D :-D :-D :-D :-D :-D
novalian'i bonita ny 06/01/2009 10:21
2. Herimiafina ( 16/08/2008 22:53)
Raha tena miakatra tokoa io be ny tsy ho faly fa maty afera! :^)
3. bazylou ( 17/08/2008 01:29)
ny afera tsy mety maty aloha e! sady io koa anie mandalo fotsiny e, afaka 1 mois ihany io raha be dia lasa 13000 indray e
:-D :-D
4. yonikafopl ( 17/08/2008 11:19)
MAhazo aina fa tsy mbola salama tsara ee!!! mbola hoela ilay hoe 1euro = 1ar!!!


ra possible ny 1 USD = 1 euro de afaka maminavina we mety hisy ny 1 euro = 1 Ar
5. Herimiafina ( 17/08/2008 14:00)
Ilay izy anie ny fahamboanian'ny sandam-bola tsy midika ho zavatra tsara foana e. Tsy izay ve moa no hihimehezan'ny amerikana ny CEE amin'izao.
Sandambola ambony mira capital ambony fa tsy mira flux ekonomika ambony, manambany ny flux ekonomika aza izy raha abony loatra. :^)
6. bazylou ( 19/08/2008 01:34)
NY antsika ani ery herimiafina ka ny volann'y olonano contrepartien'ilay izy fa tsy volamena ohatran'ny hafa e!! hany ka mila miady mafy vao misy irika 1/10000000000. e. Amin'izay miady njilaka fotsiny ,non tataka e
:-D :{ :-D
7. naughtyboy ( 23/08/2008 17:57)
io le antsoina oe politikany free banking system bazylou a,tsy mila banky foibe intsony no mametraka reo volamena fitana sy mifehy ny banking service fa reo banky komersialy sy herimbarotra mamokatra(market force)no manome vola nindramina ho fitana na cheque account sns..
inona no mahatonga zany? ny fiovaovany sandambola(monetary inflation)de 3 no mahatonga azy ra ny lalany toekarena
-fiakarany tolotra (demand pull inflation) @ vola ampiasainy governemanta araky ny filana @ sehatra mamokatra zay fomba ampitomboana ny arikarena(economic growth)haingana
-fihenany tinady(cost push inflation)@ alalany reo vokatra afarana toy ny solika oh.ra mihena ny vokatra any @ tany mpamokatra azy reny de miakatra ny vidiny ka ny mpanjifa no mandoa azy
-fiakarany fahefamividy ny reo hery mamokatra toy ny mpiasa(build-in inflation)zay mampihena ny tombotsoany mpampiasa isan\\\'ambaratongany
Misy ko fomba hafa ampiasainy banky foibe antsoiny oe(fractional-reserve banking)zany oe ny ampahany @ reo volamena fitana ao @ tahiry ihany no ampiasaina,ito no azoko ekena @ herimiafina:
\\\" Sandambola ambony mira capital ambony fa tsy mira flux ekonomika ambony\\\"
8. naughtyboy ( 23/08/2008 18:01)
ahitsiko kely fa (build-in inflation)dia fampiakarana ny fahefamividy reo hery mamokatra..
de ireo no mahatonga ny sandambola hiakamidina..
9. naughtyboy ( 24/08/2008 11:58)
fanitsiana fanampiny @ reo dikanteny:
-free banking system = fampiasana vola malalaka @ varotra iraisampirenena
-demand pull inflation = fiakarany tinady
-cost push inflation = fihenany tolotra
-fractional-reserve banking = fampiasana ampahany ny tahiry volamena atao fitana
fehiny misy mahatsara no misy maharatsy azy ny fiovaovany sandambola fa ny fepetra @ fipakany any @ fanatsarana ny fiainambahoaka no andrasany rehetra manoloana ny fiakatry ny vidimpiainana..
10. Herimiafina ( 24/08/2008 15:10)
Ny famoahana vola baoritra koa izay mifandray amin'ny masse monétaire tokony hazavain'i naughty kely! :lol: :^)
11. naughtyboy ( 24/08/2008 16:37)
raha azoko tsara ny fanotaniany H.M de vola baoritra(check account na mety ho endrika seky sans provision ra itarina le resaka..na koa vokatra zay tena tadiaviny firenena indostrialy @ reo akora ahodiny oh. akaiky harena ankibony tany )fitana apetraka amenoana ny fepetra takiany fampiasana vola malalaka @ varotra iraisampirenena ,asa ra nahavaly ny fanotanina na tsia..
anisany vahaolana mety aharitra ialana @ fiovaovany sandambola malagasy izay tsy mahasalama ny toekarentsika ny fahaizana mifehy ny fifandanjany hetra sy reo haba isankarany anatiny sy ivelany @ reo vokatra ahondrana sy afarana no manaraka an\'io zay fidirambonany tahirimpanjakana goavana indrindra avy eo ny conjoncture economique ny tiko lazaina eto de ny fahaizana mifehy ny hetra isaky ny sehatra mamokatra( @ reo orinasa avy any ivelany,na orinasa tsy miankina @ fanjakana..)sy ny sehatra mpanjifa( fitsinjovana ny fahefamividiny reo hery mamokatra de ny vahoaka mba ifanentana @ fiakarany vidimpiainana,fahalafosany reo vokatra afarana ary ny fahamorany ny vokatra ahondrana)
Ireo de ahitana lesoka foana fa tsy mety tafarina ao amitsika satria ny vary tsy intsony vokatra ka tsy azo ahondrana ary ny vary afarana nefa lafo be..
ny mpitrosa vola ihamitombo(vahoaka madinika)andro amna\'alina @ zanabola tsy
azo saintsainina akory de anankarena reo mpampindrambola (zarazarao anjakana)
ny fidirambola entiny reo mpamatsy vola any ivelany efa betsaka no nisokatra @ reo sehatra mamokatra tsy miankina @ rafanja fa maninona oh.no tsy asiana fepetra atsangany fitondrana ao @ ministera ny toekarena oh.ny orinasa te iasa @ reo sehatra indostrialy manana salan\'isa anofana reo malagasy ianatr\'asa ho lasa mpiasa voaofana(qualified work force) @ ho aviny ho vahaolana maharitra izany,zv kely otran\'izany de manova zv lehibe eo @ farimpiainany vahoaka sy ny toekarena malagasy fa tsy zay loatra erahamahalala no mahasahirana ity fitondrana ity
ny asa tsy mitombo ka ny lonilony arapiarahamonina no mitrotra ,halatra sy vono olona mitombo tafahitsoka @ lavaka noho ny tsy fahaizana mitantana ny toekarena ny fianany malagasy fa tsy afenina

nisy zv tsaroako hors sujet kely eto momba ny hetrampanjakana ao Indonesia,ny hetra(direct tax zay isambatan\'olona) @zareo de\" pajak \" ary ny haba(indirect tax zay isaky kominina sy hetrampanjakana) de \" perpajak \" :lol: :lol:
12. bazylou ( 25/08/2008 01:37)
Izao ra naughty a!! ilay solution farany no hitako fa zakan'ny gasy kokoa( (fractional-reserve banking) fa raha izay tolotra sy ny tinady ;... , beeuurk na le8 aza tsy mahafehy an'io, indrindra moa fa rehefa tsy manana lalana sy fiarovana ny mpanjifa raikitra ny firenena dia aoka fotsiny.
DIA ireo banky ao Mada ireo ve no hanao ny lalana ao hoy ianao satria izany no lalanany eran-tany ??!! tssss, odoye.
TSotra anie ry tsamy ilay izy e, .. Azon'ny fanjakana atao tsara ny maka concession anavolamena iray dia ao no anamboarana ny sandam-bola e!! hiaritra izay offre sy demande ve??tss
TSy maintsy mila contrepartie volamena foana na misy offre na tsy misy. Donc maninoan raha maka concessiona any Andriamena,a na maevatanana, na .....
dia atao anamboarana ny sandam boa ??::!!!
13. naughtyboy ( 25/08/2008 13:55)
mitovy hevitra aho eto ra bazy ny fampiasana reo tahiry any @ banky foibe (fractional-reserve banking)de mety ho lalana ahitana vahaolana ,alohany zany nefa de misy sakana tsy ahafahana manao izany, inona izy reo misy fetra tsy azo dinganina mahazo ny tany bokantrosa toa antsika zay mifehy ny lalanambarotra mifehy ny firenena rehetra :
-(capital ratios) modely arahiny banky sy reo andrimpanjakana manana tahiry sy fitana ifehezana ny vola kiraina(capital)zay fepetra takiany mpanaramaso iraisampirenena(Basel Capital Accord,Bank for International Settlements)miaramiasa akaiky @ reo mpampindrambola IMF,WTO
-(required reserve ratio)zay mitazona fitana sy tsy maintsy manana tahiry tratrarina tsy azo etsehana avy @ reo kil -ny fepetra apetraka @ reo banky ,fomba azo ampiasana vola na indramana any ivelany , any @ banky foibe na tahirimpankajana no mitazona reny fitana ireny
Ny sakana izany de tsotra ambany de ambany ny tahiry tsy mahafeno ny fepetratakiany reo mpampindrambola, ary vahaolana tokoa ny fampiroboroboana ny vola miditra na ny fampitomboina reo tahirintsika volamena,vatosoa zay efa nolazainla etsy ambony---->andriamena,maevatanana
no mahamora ny findramambola ilaina ampiasaina
Ankoatr\'izay oh. akaiky @ io volabaoritra noresahiny H.M io ny findramambola
azo atao @ reo varotra tena ilainy mpampindrambola de ny sekiny no ampiasaina zany oe ,ra raisina oh.ty fitrandrahana ilmenite tena olana goavana ao amintsika satria io no famatsiambola lehibe indrindra @ tantarany toekarena malagasy ary fatiantoka lehibe antsika toko ao faradofay zay sahaniny \" rio tinto \"(mpitrandraka harena ankibony lehibe indrindra eratany)de tsotra ry zareo de manana alalana hi- garantie fikambanana na firenena mahantra indrambola mivantana @ IMF na WTO(ny zanabola de avo de avo tokoa satria tsy manana fitana fa vola baoritra no atolotra) @ alalany lines of credit ampiasainy inona no takiany ny vokatrao kosa de ho vidiany varoboba (tsy mahaleo ny sarany ny vidiny..)
Tsy reo nefa no tena olana satria mbola mahasarika reo mpamatsy vola ny tanintsika fa ny fifehezana anatiny sy ivelany ny raharahany toekarena..odiany reo mpitondra tsy hita fa tsy teknisiana ekonomika akory ..

14. bazylou ( 26/08/2008 00:28)
FA hono ho aho e, nahoana no hindrana fona???? Nahoana isika no tsy manana politika monetera fa hadeha hisolelaka sy himehezan'ny olona foana ,??
Feno anie ilay solution nefa nahoana ary no hitontona any foana.
Azotsika atao koa anie ny mampandoa hetra , na adi ataoko aza hoe 1 e isaky ny gasy aty andafy e!!! efa azo atao garantie iray izay. Mitontona isan-taona io en +.TSy contre an'io ny gasy aty ivelany nany 1 aza. FA tokony hazava fotsiny ny baolina eo.
Trosa, dia ampiana trosa, dia trosa hatrany. Anarany ranamana no minisitry ny ny finance fa izay kozin'ny BM sy Ny FMI ihany no ataony, marionnette e!!
Ny olona izao miala amin'ireo daholo, dia ny gasysy ny afrikanina ihany no misisika ao....tssss , beuurk
Na ilay vola baoritra aza tsy tokony hisy akory satria feno loatra ireo zavatra azo atao garantiany.
Tsy izay lalana eran-tany na globalisation mihitsy no toony hibaiko ny vola gasy. Satria samy manao izay lalana tiany anie , na fienena kely na lehibe. Ny andramalagasy , ts yte hanao inona na inona izy fa omeny olona dia ny olona hafa ary no hitsetsitra azy. TSy dia resaka compétence loatra fa " resaka tsy fananana jujote ploitique monnetaire"".
Jereo fa tsy tafidina latsakiny 5000 fmg intsony ny devika nefa be fiovana tsara hono ao MAda, " aiza ary ny lavaka hoy ianao""
Jereo anie fa na volamena 1 kg fotsinyaza no hita ao anatin'ny 1 taona, dia efa au moins, 10 000 dollar no garantie azan'ny ariary. FA nahoana ary no tsy natao io fa naleo ny devise no annaovana garante dia mitrosa. N
NY balance commercial, moa dia arivo taona deficitaire ihany. Ny gasy eo an toerana aza moa tsy maharaka ny sakafony ,alors.
TSy aleo ve ao namboarina dia mba miimprimé vola an'alikisa matanjaka avy eo ?
Amiko dia tsy misy ny sakana na ny 1 aza , fa ny saitsika mihitsy no te hamboatra sakana ho azy ao.



15. naughtyboy ( 26/08/2008 14:11)
ozy bazylou
" FA hono ho aho e, nahoana no hindrana fona???? Nahoana isika no tsy manana politika monetera fa hadeha hisolelaka sy himehezan'ny olona foana ,?? "

ka tsy sika rery nge no mindrana fa na tany farany zay mandroso aza e ,ny mahasamihafa azy fotsiny de ny fomba famerenena azy sy reo antoka ananana na na ko ny firoboroboany toekarena isaky ny firenena ts1/1 ampihena ny zanabola ary ahatokisany mpampindrana koko..

" Feno anie ilay solution nefa nahoana ary no hitontona any foana. "
ekeko, soritr'asa efa hitany reo teo aloha @ reny nefa tsy navela nampiharina oh. ny fidirambolampanjakana(hetra sy haba @ vokatra miditra sy ahondrana ary ny fizahantany,isambatan'olona sy isan'ambaratongany reo sehatra mamokatra na miankina na tsia) sy fanajariana ny famokarana ,fahaiza manao mba tsy iankindoha lava @ reo any ivelany fa itarina ho vahaolana manampy ny rehetra na ts1/1 na faritany na firenena mba ho afaka ifaninana @ hafa ra toekarena no resahina..mbola hitohy


16. naughtyboy ( 26/08/2008 21:03)
fifehezana ny fiscalites no resahiko @ vahaolana etsy ambony zay misampana ho impot sy taxe mamatsy ny administration publique ka tondroina @ alalany PIB..
17. bazylou ( 26/08/2008 23:38)
alavitra be izany ry naughty a!! Tsy ho takatry ny pokona mihitsy izany, d'ailleur na ny minisitry ny finance aza tsy hahatakatra an'io.
Ny tsara angamba dia ny manana lobby special finance hanery ny min finance s ny b foibe hanana ilay jujote politique monetera sy ny fifehezana ny fiscalité.
18. naughtyboy ( 27/08/2008 13:34)
azo alaina akaiky io rabazy fa tsy jerena alavitra ,aiza no fanazavana reo hantsana amantapitrisa tsy niditra @ fanjakana nefa ny fehezandalana ao @ lalampanorenana ra ireny lalana fototra ireny no itsakitsahiny filoha de milaza eto
Nolanian’ ny Antenimierampirenena sy ny Antenimierandoholona tamin’ny fivoriana izay
nataony avy ny faha – 15 novambra 2007 sy ny faha – 28 novambra 2007.
NY FILOHAN’NY REPOBLIKA,
No mamoaka hampanan-kery ny lalàna izay toy izao ny andinindininy:
AMIN'NY TAONA 2008
Araka ny Lalàmpanorenana;
Araka ny fanapahana laharana faha - 13 - HCC/D3. tamin’ny 13 desambra 2007;
SOKAJY III
FETRAN’NY TANY AMPIHARANA NY HETRA
Andininy 01.01.04
Ho fampiharana ny fepetran’ny andininy 01.01.02 etsy ambony, dia heverina ho azo eto Madagasikara:
1° Ny vola niditra azon’ireo fikambanana manana ny foibeny eto Madagasikara, na avy aiza na avy aiza
fiaviany;
2° Ny vola niditra na avy aiza na avy aiza fiaviany sy na inona na inona karazany, azon’ny olon-tsotra
monina eto Madagasikara. Ny dikan’ny hoe Madagasikara eto dia ny tanin’ny Repoblikan’i Madagasikara sy
ny fari-drano ananany zo;
3° Ny vola niditra avy amin’ny fanànana zavatra na ny vola azo mifandraika amin’ireo fanànana ireo;
4° Ny vola niditra avy amin’ny asa fitadiavam-bola na raharaha manana endrika fitadiavana tombony natao
teto Madagasikara ary koa izay rehetra mety ho loharanon-tombontsoa teto Madagasikara.
5° Ny vola azon’ireo olon-tsotra na fikambanana avy tamin’ny loharanom-bola malagasy, ka tsy manana ny
foibeny na ny fonenany eto Madagasikara ankoatra ireo vola niditra avy tamin’ny sandan’ny fanànana izay
efa voan’ny hetra alaina amin’ny fitomboan-karena (IRCM)

HELOKA be vava izany no dikany no mila averina ny fananambahoaka @ alalany hetra nampanjavonina..
19. naughtyboy ( 28/08/2008 18:59)
fanitsiana ny fandikana ireo lalana velona sy manakery ao @ tany sy ny fanjakana Malagasy dia HELOKA be vava izany no dikany no mila averina ny fananambahoaka @ alalany hetra nampanjavonina..
20. bazylou ( 29/08/2008 00:23)
Tsy misy akamerim bola aloha eo e, ary tsy misy SAV koa, fa dia isika ihany no gisitra imehezan'ny olona eto.
Tongo bakivaky izy ity e, mahamenatra no sady marary nefa iza moa no mba mahay mamaky sy mamakafaka ireo lalana eto Madagasikara atao amin'ny teny frantsay!!
© Eugene Heriniaina - serasera.org 1999 - 2024 - page load 0.3303