Mety hahaliana an'i Madagascar ity fikarohana ity

1. zandikely ( 09/08/2006 18:47)
Waterproof rice gene identified


Scientists say they have identified a gene that will allow rice plants to survive being completely submerged in water for up to two weeks.
Most rice plants die within a week of being underwater, but the researchers hope the new gene will offer greater protection to the world's rice harvest.


The team from the University of California, Davis, US, and the International Rice Research Institute (IRRI) based in the Philippines says the gene, called Sub1A-1, will give the plants greater protection against damaging flooding.


Ny mpikaroka dia milaza fa efa hitan'izy ireo ny gene izay hahafahany vary mihaina na dia dobodrano mandritra ny 2 herinandro aza. Ny ankamaroan'ny vary mitsiry mantsy dia saika maty raha dobodrano mandritra ny herinandro fotsiny aza, ny mpikaroka dia mino tanteraka fa ity gene vaovao hita ity dia hampisy fanantenana sy fiarovana ireo tanimbary manerana izao tontolo.
Ny ekipa avy amin'ny University of California (Etats-Unis)sy ny International Rice Research Institute (IRRI)izay manana ny foibeny any Philippines dia milaza fa ity gene antsoina hoe Sub1A-1 dia hanome fiarovana ny vary amin'ny tondradrano.


novalian'i kitjo ny 22/08/2006 18:03
2. LazaDaddy ( 09/08/2006 19:17)
mety andeha ihany ny fivarotana fanafody "anticonstipation" raha izao. hahaha!
3. Herimiafina ( 09/08/2006 19:25)
Raha ny amin'io indray dai ny IRRI any Philippines Los banos no efa nahita an'io efa ela dia ela mihintsy.

Toa izany koa ny atsy Chine raha namoaka ity Chinese Hybrid Rice izay variété synthetique.

Jereo koa ny fivoaran'ny System of Rice Intensification ao madagasikara fa efa lasa lavitra, efa mandeha koa ny SRI antanety izay ampiasaiana variété tsy mila rano be firy fa juste ranon,orana na tondraka toy ny zava-maniry antanety rehetra.

ka ahoana zandikely, hiara-hiasa ve isika hanao io projet Riz madagasikara io e? :wink:
4. zandikely ( 09/08/2006 19:32)
Herimiafina: Tena azo atao tsara ka :lol:
5. LazaDaddy ( 09/08/2006 19:36)
izaho koa mba ataovy anatin'ny tetikasary zalahy a. Ny mihinam-bary no tena specialite haiko tsara. :)
6. Fiffi ( 09/08/2006 19:37)
:-D
7. Herimiafina ( 09/08/2006 19:45)
tsy misy olana mihintsy izany kah. Mba torohevitra fotsiny mikasika ny famatsiambola ny pojet raha hisy te hanao:
-Ny Oniversité Wagenningen.
-Ny Rockfeller foundation.
-Ny Cornell Institute for International Food and Agriculture Development (CIIFAD).
-Ny Cornel University Ythaca, New-York.
-....sns....

Dia manohana ny fikarohana momba ny vary ao madagasikara na amin,ny sehatry ny laboratoire na ny sehatry ny terrain. :wink:

Mazotoa izay te hanao.
8. cutie ( 09/08/2006 22:56)
tsara @cyclone zany :P
9. malalatinasoa ( 09/08/2006 23:47)
Hum, mahaliana ilay fikarohana. Any amintsika anefa tsy dia misy tondra-drano (afatsy eo @ route digue ngamba :)) ary voalaza fa ny tany no miha-maina.

Ny cyclone eny @ morontsiraka no feno, nefa eny vary an-tanety, tsy dia misy risque.

HM> Ary izy tena maharaka be an :-P.Mahita an'io SRI io aho dia mahatsiaro an'ilay professoranay fahiny mananihany hoe: Efa ho tapaka ny lamosin'ny tantsaha gasy, mbola tadiaviny Cornell itsongoloka ikarakara isaky ny mihetsika ny tanimbary @ io system be filiriny io:-D:-D:-D.

Rahoviana aza vao ho hita ny variete mahazaka ny toetr'andro sy ny tany eny @ tanetin'ny tampoketsa zao an... tena =D, avotra raMalagasy.

10. LazaDaddy ( 10/08/2006 00:53)
Tena mety ilaina mifanaraka amin'io mihitsy ny fikarohana fanafody "anticonstipation" ao @ Universite UMMC - Malaysia :)
11. malalatinasoa ( 10/08/2006 01:07)
LazaDaddy:

Tena mety ilaina mifanaraka amin'io mihitsy ny fikarohana fanafody "anticonstipation" ao @ Universite UMMC - Malaysia :)



din kosa e :?
12. LazaDaddy ( 10/08/2006 01:28)
ka avela hitohina @ vary plastique daholo ve ny olona ry malalatinasoa tsy ho bomba be eran'ny tanana? hahaha
13. soanja ( 10/08/2006 03:09)
Vaovao tsara tokoa io ry Zandikely satria ny vary any Ambanivohitra dia io rano io no tena mamono azy, ankoatry ny any Atsimo be.
14. agoago ( 10/08/2006 04:56)
Raha nahita io gène io ny mpikaroka izany dia ho modifierna ve ny vary eto M:car mba hahatanty rano ? tsy aleo ny SRI sy ny fampiasana ny tsara misy, fanitarana ny tany hovolena sy ny mécanisation no hamafisina.
15. miangalyandria ( 10/08/2006 05:43)
ka ny SRI mety amin'ny vary vaky ambiaty ireny fa ity mety ho an'ny varin'i betsimitatatra koa ! ka tsy tsara ve izany ry agoago ? Ny fampiasana ireny fitaovana matanjaka ireny ny jeunes agriculteursn'ny PSDR no tena mila an'ireny hoy aho.
16. soanja ( 10/08/2006 13:09)
Aleo jerena daholo izay mety fa ny fahitako azy dia hisy vary ratsy toy ireo tonga ao Mada avy any Inde sa Malaysie sa aiza daholo moa. Efa tonta avy any vao tonga ao dia mangidihidy ny olona. Tsy misy tsara toy vary nambolen'ny gasy ihany ka aleo andramana daholo e.
17. Herimiafina ( 10/08/2006 14:48)
malalatinasoa:

HM> Ary izy tena maharaka be an :-P.Mahita an'io SRI io aho dia mahatsiaro an'ilay professoranay fahiny mananihany hoe: Efa ho tapaka ny lamosin'ny tantsaha gasy, mbola tadiaviny Cornell itsongoloka ikarakara isaky ny mihetsika ny tanimbary @ io system be filiriny io:-D:-D:-D.


Io indrindra no recherche ataon'ny CORNELL ankehitriny, io resaka productivité io, indrindra ny prioductivité par unité de temps de travail investi.
I Rabeza ve izany resahandry retsy ry malala? Efa tia an'io indray izy izao. :-D
18. miangalyandria ( 10/08/2006 18:49)
marina anie hoe be raharaha ilay SRI fa toa tsara ihany koa
19. malalatinasoa ( 13/08/2006 03:29)
Herimiafina:

malalatinasoa:

HM> Ary izy tena maharaka be an :-P.Mahita an'io SRI io aho dia mahatsiaro an'ilay professoranay fahiny mananihany hoe: Efa ho tapaka ny lamosin'ny tantsaha gasy, mbola tadiaviny Cornell itsongoloka ikarakara isaky ny mihetsika ny tanimbary @ io system be filiriny io:-D:-D:-D.


Io indrindra no recherche ataon'ny CORNELL ankehitriny, io resaka productivité io, indrindra ny prioductivité par unité de temps de travail investi.
I Rabeza ve izany resahandry retsy ry malala? Efa tia an'io indray izy izao. :-D


Ie, Ingahy Rabeza araky ny voalazanao. Asa inona indray izao ny argument ampiasainy @ ankizy @ zao fotoana :lol::lol:

20. Herimiafina ( 13/08/2006 13:14)
Nony tsy chef depa tsony retsy izy dia toa mipetrapetraka klé.
Izy anie mamporisika ny ankizy hanao recherche amin'io e, fony fahavelon'i Profesora Robera. Lazainy fa tena scientifiquement intéressant hono izy io.
Fa ny tsy tianyd ai ilay vulogarisation lasa aloha loatra, hoy izy izay "on ne vulgarise pas une technique qui n'est pas encore au point".

Dia no-axer-na any amiN'ny zavatra tedaviny ny axe de recherche rehetra momba ny SRI amin'izao. io resaka productivité io kanefa efa ela ihany no noraisin'ny CORNELL en compte fa saingy tsy fantany. :wink:
© Eugene Heriniaina - serasera.org 1999 - 2024 - page load 0.2116